Na tejto rezolúcii sa nedávno uzniesli katolícki hodnostári v Libérii, sužovanej ebolou. Ponúkli argumenty akoby vystrihnuté zo staroveku – akoby sme v 21. storočí nič nevedeli o fungovaní chémie a biológie v ľudskom tele.
Medzitým sa pápež František vyjadril o niečom inom: „Big Bang, ktorý sa dnes považuje za pôvod sveta, nie je v rozpore so zásahom božského tvorcu, ale naopak, vyžaduje ho.“ Teória o Big Bangu teda predpokladá Boha, ktorý celý ten Bang spustil. – Akoby sa vrcholný predstaviteľ rímsko-katolíckej cirkvi konečne zmieril s vedou a pripustil, že veda môže mať vo veľkej miere pravdu.
V relatívne krátkom čase dva protikladné výroky z tej istej cirkvi. Jeden vôbec nerešpektuje medicínske a biologické poznanie chorôb a ľudského tela, druhý rešpektuje posledné desaťročia vývinu fyziky, matematiky, astronómie.
Žeby rozpor v katolíckej cirkvi? Vôbec nie. Iba rovnaký pohľad na dve odlišné veci.
Neviem prečo sa libérijskí cirkevní hodnostári vyjadrovali k ebole. Snáď preto, že k takejto pohrome musí každý zaujať stanovisko, zvlášť ak žije uprostred nej.
Ich rezolúcia určite nepomôže v zastavení epidémie, ale možno privedie ďalšie duše do náruče tejto cirkvi:
Nevzdelaným ľuďom ťažko vysvetľovať niečo o fungovaní biologických procesov, skôr uveria tomu, že sa na nich niekto veľký a silný hnevá. Prijmú také vysvetlenie aj za cenu vzdialenia sa od reálneho zápasu s ebolou. Lebo ak sa na mňa hnevá všemocný(!) Boh, ako mu môžem ja vzdorovať? Iba ak pokáním, ale aj vtedy vyliečenie nezávisí od ľudskej snahy, ale v konečnom dôsledku od vôle Boha – či vyslyší mojej prosby.
Nepoznám ani dôvody, prečo sa pápež chcel vyjadriť k Big Bangu (a k evolúcii). Asi tiež potreboval získať ďalších prívržencov, urobil to však oveľa šikovnejšie ako libérijskí hodnostári.
Veda dnes iba naznačuje, čo by mohlo byť pred Big Bangom, takže je jednoduché tam dosadiť Boha a ľudia ho prijmú oveľa ľahšie, ak sa zdá, že je v súlade s vedeckými poznatkami.
Problém je v niečom inom: Boh je nevedecká predstava o tom, čo bolo pred Big Bangom.
Z princípu ľudskej predstavy o božskej bytosti, ktorá presahuje zákony sveta, nie je možné vedecky dokázať existenciu tohto stvoriteľa, takže jeho vstup na scénu zastavuje ďalšie vedecké poznanie. Ak totiž presahuje svet, presahuje aj ľudské schopnosti poznávania.
Takýto božský stvoriteľ sa pri nových vedeckých poznatkoch len posúva na časovej osi stále ďalej do minulosti či do iných svetov. Ak hľadáme konkrétny bod, kde sa všetko začalo, skôr či neskôr vždy dospejeme k Prvému hýbateľovi, ktorý to všetko vo vesmíre spustil.
A nie sme v modernej vede, ale u Aristotela.
Moderná veda nepotrebuje pred Big Bang dosadzovať transcendentnú bytosť. Moderná veda totiž predpokladá, že – aj keď nie dnes, tak v budúcnosti – bude možné vysvetliť, čo a prečo sa vtedy stalo: Vie, že jej na to postačí poznanie prirodzených procesov vo vesmíre, a nebude potrebovať predstavu o zásahu bytosti, ktorá je mimo vesmíru.
V tomto bode bol pápež šikovnejší ako libérijskí biskupi. Oni zmietli vedu zo stola a zostali pri starovekom a Starozákonnom pomstiteľovi, ktorý nám zráta všetky naše hriechy.
Pápež akoby prijal modernú vedu. Zároveň ju však podriadil náboženstvu, lebo povedal, že tam, kde sa veda dosiaľ nedostala, je už transcendentná bytosť.
Nie je dnes problém odmietnuť uznesenie libérijských cirkevných hodnostárov, jeho nezmyselnosť je zjavná. Príliš na ňom vidno, že je zakotvené v staroveku. Už ťažšie je uvedomiť si, že ani pápež neuvažuje moderne. Jeho zdanlivý súhlas s vedou zahmlieva, že vede určil hranice, za ktorými sa stále spolieha na predstavu o prítomnosti starovekého stvoriteľa.
Je to rovnaký postup, ako keď Ján Pavol II. zrušil v r. 1992 rozsudok inkvizície nad Galileom Galileim. Vyznelo to, že prijal vedecké výsledky astronóma. Vo všeobecnej radosti však zaniklo, že pápež prijal Galilea nie kvôli jeho vedeckým výsledkom – ale preto, že Galileo bol úprimný veriaci a za zákonitosťami vesmíru vnímal božského stvoriteľa.
Nejasajme preto nad výrokmi súčasného pápeža. On neprijal modernú vedu, ale odmietol ju rovnako ako libérijskí hodnostári, iba to urobil šikovnejšie.
Doplnenie 7. 11. 2014
V mojom texte je jedna chyba: Zhromaždenie v Libérii nebolo zhromaždenim rímsko-katolíciekj cirkvi, ale zhromaždením hodnostárov viacerých cirkví, rímsko-katolícku zastupoval arcibiskup, čiže vysokopostavený funkciionár.
