Vo verejnej spoločenskej diskusii síce počuť spoločenských a humanitných vedcov, ale ich hlas je veľmi obmedzený.
V médiách často vystupujú politológovia – lebo žurnalisti ich potrebujú hlavne na komentovanie volebných výsledkov. Často sa objavujú sociológovia, lebo vedia zaujať stanovisko k sociálnym problémom. Občas sa ešte ukážu psychológovia, aby komentovali osobné problémy jednotlivcov.
Je síce pravda, že väčšinu z nich oslovia žurnalisti, ktorí potrebujú do svojej reportáže „hlas odborníka“, aby vzbudili zdanie objektívnosti. Počuť však aj iné hlasy?
Niekedy ešte počujeme mediálnych analytikov, ktorí komentujú fungovanie médií, sem-tam jazykovedcov, ktorých sa žurnalisti radi pýtajú na správnu slovenčinu. Ale to je v podstate všetko. Mnohé z týchto vystúpení navyše vyznejú trápne, lebo pod vplyvom mediálnej rýchlosti sa prezentuje veľmi zjednodušená predstava o tom, čo môže odborník povedať (jazykovedec = „ako sa to správne povie“).
Kde sú všetci filozofi, religionisti, etici, etnológovia, jazykovedci, historici, archeológovia, estetici a teoretici umenia, teoretici pedagogiky, špeciálni pedagógovia, logopédi, sinológovia, japonológovia, právni teoretici, vojenskí teoretici...?
Všetci by mali čo povedať verejnosti.
Kyjevský Maidan a následná agresia voči Ukrajine jasne ukazujú, aká krehká môže byť naša sloboda. Politológovia k týmto udalostiam občas zaujmú stanovisko – ale kde sú filozofovia a etici, aby rozprúdili diskusiu o hodnote slobody? Sloboda nie je iba technikou na riešenie problémov, ale je to významná hodnota nášho života, o ktorej filozofia aj etika uvažuje mnoho storočí. Kde sú historici či mediálni analytici, aby vysvetľovali nemilosrdnú propagandu súčasného Ruska? Kde je humánna geografia, aby spolu s vojenskými teoretikmi vysvetľovala geopolitické súvislosti tohto zápasu?
Doplnenie vety o manželstve do Ústavy SR je zasa jasne podmienené kresťanským svetonázorom. Kde sú religionisti, aby rozprúdili diskusiu o mieste náboženstva v našej modernej spoločnosti? Tu totiž nejde len o jednu vetu, alebo len o vzťah kresťanských cirkví k LGBT – tu ide o základné hodnoty, na ktorých je založený štát, tu ide o svetonázor moderného človeka. Výročie príchodu Konštantína a Metoda na Slovensko sa opäť nieslo v znamení propagácie kresťanských hodnôt – a prečo religionisti spolu s historikmi, etnografmi aj archeológmi, geografmi aj právnikmi nevysvetľovali verejnosti ďalšie, možno aj dôležitejšie súvislosti tejto udalosti?
Desiate výročie vstupu Slovenska do EÚ sme oslávili trochu trápnym spôsobom, akoby sme vôbec necítili, aký zásadný historický zlom to pre nás bol. Kde sú historici, aby podnecovali diskusiu, v ktorej budeme preberať výhody a nevýhody, predpoklady a dôsledky takéhoto zlomu? Kde sú logici, aby odhaľovali chybnú a falošnú argumentáciu politikov? Kde je regionálna geografia, aby spolu s inými spoločenskými vedami odhaľovala a upozorňovala na pozitívne a negatívne dôsledky vstupu do EÚ?
Boli sme prekvapení výsledkami volieb do VÚC? Kde sú etnológovia, aby spolu so sociológmi a psychológmi vysvetľovali premeny slovenskej spoločnosti a zmeny kolektívnej psychológie v jednotlivých regiónoch?
Pripomenuli sme si krvavé potlačenie demonštrácií na námestí Tienamen v Pekingu. Kde boli sinológovia, aby sa napojili na politológov a spoločne vysvetľovali korene týchto udalostí a myslenie komunistickej špičky v Pekingu? Čínska ekonomika sa zasa mení na zvláštny, komunistami riadený kapitalizmus – kde sú ekonómovia, aby vysvetlili, čo sa tam deje?
Keď vznikol problém so segregáciou rómskych detí v základnej škole – kde boli špeciálni pedagógovia, sociálni psychológovia, logopédi, jazykovedci, kulturológovia, teoretici manažmentu, teoretici sociálnej práce, lekári a ďalší, aby hľadali príčiny a dôsledky segregácie, ako aj možnosti v riešení problému? Celý problém zostal na súdoch, ministerstve školstva a miestnej samospráve. Pritom mnoho spoločenských vedcov robí výskumy, ktorých výsledky sa dali priamo použiť na riešenie problému.
Pohoršujeme sa nad televíznymi programami typu Farma, Hlas Česko-Slovenska a ďalšími. Kde sú estetici, mediálni analytici, kulturológovia, aby verejne diskutovali o úlohe masových médií, o funkciách kultúry a umenia v modernom svete?
Masívny vstup spoločenských vedcov do verejnej diskusie na Slovensku by mal byť jej každodennou súčasťou. Spoločenský život je plný hodnôt, symbolov, sociálnych vzťahov, individuálnych túžob a zlyhaní, osobnostných predpokladov, stereotypov a nedorozumení. Spoločenské vedy majú poznatky aj nástroje, ktoré pomáhajú pri pochopení týchto procesov i situácií, alebo pomáhajú pri riešení.
Vlastne je to aj najjednoduchšia cesta, ako popularizovať výsledky svojich výskumov – a okrem iného presviedčať verejnosť o dôležitosti svojej vednej disciplíny.
Spoločenskí vedci sa občas ozvú. Okrem dvoch-troch vedných disciplín sú to však ojedinelé hlasy. Verejná diskusia na Slovensku pôsobí, akoby spoločenskí vedci rezignovali na verejné vystúpenia i na popularizáciu svojich poznatkov. Akoby túto prácu prenechávali žurnalistom. Ani tí najlepší žurnalisti však zväčša nemajú potrebné vzdelanie, ani nemajú za sebou hlbšie výskumy problematiky. Potom sa nemožno diviť, že v médiách počujeme rôzne zjednodušenia a množstvo stereotypných náhľadov.
Možností je dosť, nie každý dokáže všetko, ale ak by chceli, určite by si spoločenskí vedci našli svoju vlastnú parketu: Konferencie (nielen odborné, ale konferencie, ktoré sa venujú praktickým problémom). Učebnice a učebné materiály. Sociálne siete. Stretnutia a diskusie v kluboch. Prezentácie knižiek. Rozhovory. Blogy, Vyhlásenia. Vzdelávacie aktivity mimovládok a občianskych združení. Vystúpenia na zasadnutiach miestnych parlamentov. Kontaktovanie poslancov všetkých stupňov. Kontaktovanie žurnalistov, ktorí sa téme venujú. Vlastné stránky na webe...
Prírodovedci už dlho ukazujú, že je možné popularizovať aj najzložitejšie výsledky fyzikálneho výskumu, astronómie, biologického výskumu či matematiky. Verejnosti sa dostávajú výsledky najabstraktnejšie teórie z CERN-u, z biologických laboratórií, teórie o vzniku vesmíru, o biologických procesoch v ľudskom tele, o premenách v podnebí a pod. Pritom sú prírodné vedy oveľa ďalej od každodennej reality súčasného človeka ako spoločenské a humanitné vedy.
Pravidelný, systematický a mnohostranný vstup spoločenských vedcov do verejnej diskusie o problémoch moderného Slovenska je nevyhnutný. Ak spoločenských vedcov nevidieť, verejnosť si ťažko bude vážiť spoločenské vedy, lebo nemôže vedieť, čo jej môžu dať.
Mlčanie spoločenských vedcov ani nepomôže riešeniu vážnych problémov, s ktorými sa Slovensko každý deň stretáva.
