Podobné významy Veľkej Noci sa na nás budú v najbližších dňoch hrnúť zo všetkých médií. V mnohých prípadoch budú autori týchto príspevkov veriť, že prispievajú k šíreniu dobrej správy. Ale autori iných príspevkov proste nebudú nad vecou príliš rozmýšľať, alebo nebudú mať dostatok informácií o povahe tejto správy.
Nemá zmysel polemizovať na tomto priestore, či Ježiš Kristus existoval alebo nie. Mnohí z nás majú na túto otázku jasný názor. Dôležité je niečo iné.
Ak veríme, že skutočne žil, musíme veriť aj v kresťanskú cestu človeka – od prvotného hriechu „prarodičov“ Adama a Evy až po vykúpenie utrpením a smrťou Ježiša Krista. Bez „poklesku“ Adama a Evy stráca existencia Ježiša Krista zmysel.
Ak však neveríme, že žil, teda neveríme, že nás vykúpil, nemá zmysel ani celé kresťanstvo. Prvotný hriech tvorí len polovicu kresťanského učenia – idea božieho syna, ktorý nás mal vykúpiť, tvorí druhú, neoddeliteľnú polovicu kresťanského učenia.
V každom prípade je to emocionálne veľmi silný príbeh. Obetovanie vlastného života za šťastie (spokojnosť, vieru, život, slobodu...) druhých ľudí patrí v ľudských dejinách k najvzácnejším hodnotám a informácie o obetiach sa odovzdávajú cez celé generácie. Tak Európa vnímala už križiacke výpravy, tak na Slovensku vnímane SNP, tak vníma Európa Deň D a Stalingrad.
Preto nás niekedy pri Vianociach a Veľkej Noci zláka emocionálna sila Kristovej obete a nezamýšľame sa nad podstatou postavy Ježiša Krista. Podvedome pripúšťame, že by to mohlo byť pekné, ak by sa niečo také skutočne stalo.
Zláka nás príbeh o veľkej obeti. Neuvedomujeme si, že s týmto príbehom nenápadne prijímame aj podstatu kresťanského učenia.
Preto je dôležité kriticky prijímať tento príbeh. Len tak môžeme odlíšiť ľudskú hodnotu podobných príbehov od kresťanskej viery, ktorá sa v nich skrýva. Len tak môžeme odlíšiť hodnotu od viery. Len tak môžeme odlíšiť nádej, že sa každodenné utrpenie skončí, od kresťanského riešenia našich každodenných ťažkostí.
A len tak môžeme odlíšiť význam, ktorý prastarým oslavám konca zimy a začiatku jari prisúdilo kresťanstvo.
Kritická úvaha o tomto príbehu nám ukáže jeho mytologický charakter. To neznamená, že máme odmietnuť obrovskú humanistickú silu príbehu o osobnej obeti v prospech druhých ľudí. Znamená to len uvedomiť si, že humanistická sila príbehu Ježiša Krista nie je tým istým, ako kresťanský význam tohto príbehu.
