Že je to ilúzia? Podľa plánovanej novely vysokoškolského zákona to bude realita.
V Akreditačnej komisii, z ktorej sa stane agentúra (asi na plný úväzok, čiže - na plné platy!) budú odborníci vo všetkých stovkách (STOVKÁCH) študijných programov na slovenských vysokých školách, aj vo všetkých stovkách (STOVKÁCH) predmetov na štátniciach.
Že také niečo nemal minister Jurzyca na mysli, keď prezentoval plánované zmeny vo vysokoškolskom zákone? Ak to nemal na mysli, tak niekto z jeho okolia nedomyslel situáciu.
Doteraz sa hodnotili „nepriame indikátory kvality vysokých škôl", čiže odbornosť učiteľov a podmienky vyučovania. Hodnotenia boli síce miestami dosť zvláštne, ale bolo to možné. Nepriame ukazovatele dokáže v podstate zhodnotiť aj človek z príbuzného odboru. Napr. kvalitu štúdia filozofie dokáže v podstate zhodnotiť aj sociológ.
Ale hodnotiť detaily študentovej odpovede na skúške, či na štátnici? To už dokáže len ten molekulárny biológ, historik filozofie a didaktik španielčiny. Aj keby prišiel didaktik nemčiny, nebude schopný do hĺbky zhodnotiť vedomosti študenta z didaktiky španielčiny, pretože španielčina sa musí vyučovať inak ako nemčina (napriek všetkým podobnostiam vo vyučovaní cudzích jazykov).
Je tu aj ďalší problém: V žiadnom z doterajších akreditačných spisov sa detailne neopisuje, čo má študent vedieť. Spisy obsahujú profily absolventov, v ktorých sú vymenované hlavné schopnosti a vedomosti absolventov. Táto časť spisu však tvorí asi tak pol strany a neverím, že bude v budúcnosti tvoriť viac ako celú stranu.
S čím bude inšpektor Akreditačnej komisie porovnávať študentovu odpoveď na štátnici? S podobným krátkym textom? Ak na tomto základe dotyčný inšpektor skutočne zistí úroveň štúdia hoci aj za pol dňa svojej prítomnosti, tak bude geniálny.
Koľko percent géniov obsahuje bežná populácia?
Samozrejme, aj štátnicová komisia musí počas toho dňa ohodnotiť študenta.
Členovia komisie však poznajú študenta niekoľko rokov. Študent u nich robil aj iné skúšky, písal iné práce, prezentoval iné projekty. V každej komisii sú minimálne traja členovia. Komisia je teda kolektívnym rozumom, ktorý vždy hodnotí študenta aj na základe jeho doterajšej práce, nielen na základe jeho momentálnej odpovede - to vie každý učiteľ od maturity až po doktorandské obhajoby.
Navyše študent počas štúdia získal mnoho zručností a vedomostí, ktoré sa už neskúšajú na štátnici. Uzavreli sa v priebehu štúdia. Využije inšpektor na cestu do minulosti červie diery, aby uzrel, čo všetko už získal daný študent v minulosti?
Takže neviem, ako bude „vykonateľný" takýto vysokoškolský zákon.
Vlastne jedna možnosť tu je. Tú štátnicu z molekulárnej biológie príde hodnotiť inšpektor, ktorého odbornosť bude katolícka teológia. Štátnicu z vývinovej psychológie príde hodnotiť inšpektor, ktorého odbornosť bude matematická analýza. A štátnicu z anatómie príde hodnotiť inšpektor, ktorého odbornosť bude hra na fagot.
Myslím, že tým štátnice získajú zásadný humorný podtón a bude na nich konečne vládnuť uvoľnená atmosféra.
Ešte jedna možnosť je tu: V agentúra nazvanej Akreditačná komisia nebudú odborníci na všetky študijné programy, ale komisia si bude najímať externých spolupracovníkov. Tí budú fungovať buď ako inšpektori zadarmo, čo by bola taká typicky slovenská prax, alebo im za to aj riadne zaplatia, pretože to bude vysoko kvalifikovaná práca.
Len neviem, koľko tých inšpektorov nájdu na niektoré ojedinelé študijné programy, ako je sinológia a pod. Sú to také programy, v ktorých vyučujú všetci (desiati?) slovenskí odborníci v odbore. Bude jeden z nich na štátnici inšpektorom, ktorý bude hodnotiť svojich kolegov, s ktorými celý čas vyučoval?
Nebolo by lepšie sústrediť sa na podstatné skvalitnenie súčasného hodnotenia podľa „nepriamych indikátorov"? Nebolo by lepšie poučiť sa z fungovania inšpektorov na základných a stredných školách, ktorí tiež často majú hodnotiť „priamo" a v podstate skĺznu do formálnych a byrokratických hodnotení?
