Môžeme si myslieť čokoľvek o kuriklárnej reforme, prierezové témy sú jedným z jej najväčších výdobytkov. Aj napriek tomu, že ich učitelia nemajú radi, lebo ich pochopili ako nástroj na zvyšovanie administratívy a formálne ich vpisovali svojich predmetov.
Prierezové témy však priniesli niečo nové do nášho školstva: Akceptovali kľúčové problémy súčasnosti a ponúkli priestor, kde bolo možné pripraviť deti na problémové situácie dnešného sveta.
Celé desaťročia (už za komunizmu) sa aktuálne a „živé" témy dostávali do nášho školstva v podobe rôznych kampaní, a platilo to donedávna. Úrady vydávali rôzne námety a príkazy, v posledných desaťročiach sa školy mali venovať Vzniku samostatnej SR, Vstupu do NATO, Vstupu do EÚ, ľudským právam, globalizácii a pod.
Skoro vždy si to odniesli učitelia občianskej výchovy, ktorí sa - logicky - mali aktuálnym témam venovať a začleniť ich do svojho vyučovania. Škrípajúc zubami to robili, niekedy formálne, niekedy poriadne.
S reformou obsahu vzdelávania v r. 2008 sa do našich škôl dostalo niekoľko zásadných tém, ktoré už nie sú len krátkodychými kampaňami, ale hovoria o kľúčových problémoch súčasnosti: životné prostredie, médiá, stretávanie množstva kultúr (+ pár ďalších, ale tieto považujem za kľúčové).
Tak boli učitelia povinní do svojich predmetov (nie vždy a všade, ale tam, kde sa to hodilo) zapracovať environmentálnu výchovu, mediálnu výchovu i multikultúrnu výchovu.
Opäť to mnohí urobili formálne zápisom do papierov, ale mnohí aj skutočne o týchto témach uvažovali a skutočne prispôsobili svoje vyučovanie.
Deti tak dostali šancu (tam, kde ju školy využili) získať zručnosti v narábaní s médiami, uvažovať o životnom prostredí z hľadiska nebezpečenstiev i možných riešení, alebo dostali šancu sa pripraviť na prudké strety s cudzími kultúrami.
V novej verzii programu sa z týchto tém stali „medzipredmetové vzťahy", dokonca iba „ďalšie formy uplatnenia medzipredmetových vzťahov". Pravdepodobne na základe nepochopenia zásadného rozdielu medzi vzťahmi predmetov a prierezovými témami.
Zjednodušene: Medzipredmetový vzťah = vzťah medzi obsahom školských predmetov. Prierezová téma = kľúčová téma súčasného sveta.
Vzťah medzi školskými predmetmi je niečo úplne iné ako kľúčový problém súčasného sveta.
Napríklad, vzťah medzi dejepisom a geografiou vznikne vtedy, keď učiteľ ukazuje žiakom, že dejiny Bratislavy prebiehali preto takým a takým spôsobom, lebo mesto leží na Dunaji, a táto poloha mesta výrazne ovplyvnila jeho dejiny.
Ale prierezová téma environmentálna výchova sa uplatní vtedy, ak Dunaj v Bratislave vnímame v procese jeho formovania človekom a keď deti zistia, že úspešné zvládnutie nedávnych povodní je zároveň obyčajným „posielaním" vody do ďalších krajín a prináša ďalšie environmentálne riziká.
Alebo vzťah medzi slovenčinou a angličtinou vzniká vtedy, keď učiteľ ukazuje žiakom, že niektoré frázy nemožno preložiť zo slovenčiny do angličtiny, a iné zasa naopak.
Ale prierezová téma multikultúrna výchova sa uplatní vtedy, ak žiaci zistia, že jazyky majú svoju históriu a že nemožnosť doslovného prekladu nie je nejakou čudnou zvláštnosťou toho druhého jazyka, ale výsledkom historického vývoja obidvoch jazykov.
Ak sa prierezové témy zredukovali na vzťahy medzi predmetmi, stratili svoju silu - lebo sú len niečím nesamostatným, oproti ich výraznému samostatnému postaveniu v predošlom programe.
Prierezové témy zároveň prestali byť dôležitými aspektmi súčasného sveta.
Ak sú len vzťahmi medzi predmetmi, tak sa v logike nášho vyučovania oslabilo vnímanie súčasného sveta - a posilnil sa predmetový charakter vyučovania.
Naše školstvo stále funguje na základe princípov pruského školstva z 19. storočia. Vstup prierezových tém bol vstupom reálneho sveta do nášho školstva. Deti mohli uvažovať o tom, čo sa deje vo svete a pripravovať sa na reálne situácie.
Premena prierezových tém na medzipredmetové vzťahy posilňuje vyučovanie podľa predmetov, ktoré sú stále budované ako zjednodušené vedné odbory. Odchádzame od živých problémov súčasnosti a posilňujeme vtĺkanie vedných odborov do hláv detí.
Ale to už do súčasného sveta nepatrí.
