Minister bude samozrejme diskutovať len s tými najlepšími univerzitami. Veď ich zrátal na prstoch dvoch rúk.
Teším sa, že pracujem na jednej z nich, hoci vôbec neviem, ako sa do tejto spoločnosti dostala. Súkromne si myslím, že je to dobrá univerzita, ale to je môj súkromný názor. Dúfam, že sa naši najvyšší úradníci neriadia svojimi súkromnými názormi.
Viem tiež, že na tej univerzite existuje trinásť fakúlt a stovky študijných programov. Ak je univerzita špičková, sú aj všetky jej študijné programy špičkové? Ak niektoré nie sú „špičkové", môže byť špičková celá univerzita? Asi nebudú všetky programy špičkové, veď tá univerzita má veľkosť väčšieho okresného mesta...
Tieto otázky nie sú tak úplne od veci, ako sa zdá. Ak chce minister diskutovať so špičkovou univerzitou, bude diskutovať aj s jej „nešpičkovými" časťami. Dostane od nich špičkové, teda spoľahlivé podklady?
Ak bude teda potrebné diskutovať aj s "nešpičkovými" časťami najlepších univerzít, prečo potom nediskutovať aj s celými "nešpičkovými" univerzitami?
Úplne rozumiem inej časti v logike pána ministra: Štát dáva peniaze, má teda právo rozhodovať, komu a na čo ich dá. Môže teda rozhodnúť, že na niektorý študijný program dá menej peňazí, teda bude tam aj menej študentov.
Môže napríklad utlmiť drahé programy a podporovať tie efektívnejšie (= za menej peňazí viac kvalitných študentov).
Ak by sa však uvažovalo hlavne o efektívnosti, čiže vlastne o peniazoch, bola by to optika buldozéra, ktorý zhrnie všetku zem zo záhrady a nevšíma si nejaké stromy či nebodaj malé rastlinky, čo v nej rastú. Niektoré stromy (študijné programy) sú totiž drahé a špičkové, ale aj dôležité. Iné kríky (programy) sú lacné, nešpičkové aj menej dôležité. Niektoré lacné kvetinky (programy) sú zasa špičkové aj dôležité, ale iné sú drahé, nekvalitné aj nepodstatné.
Nerozumiem iným súvislostiam. Ak bude menej študentov, budú univerzity produkovať kvalitnejších absolventov, o ktorých prejavia zamestnávatelia väčší záujem? Ak má učiteľ menej študentov, môže sa im viac venovať, to je pravda. Nevstupuje však do hry oveľa viac faktorov, ako len počet študentov?
Čo takto umiestnenie univerzity a situácia s nezamestnanosťou v regióne? Čo takto personálne a materiálové vybavenie univerzity? Čo takto podiel praxe na štúdiu? Čo takto vzdelanostná a veková štruktúra v regióne a v jednotlivých oblastiach hospodárstva? Čo takto pohyb ľudí za prácou? Čo takto finančná a morálna atraktívnosť povolaní? Čo takto konkurencia v regióne či v profesii? Čo takto profesionálna a ľudská kvalita absolventov? - Nepôsobia na uplatnenie absolventov rovnako ako počty študentov?
Teším sa tomu, že minister bude diskutovať, aby prispôsobil normy požiadavkám trhu. Ministri často nediskutujú, takže podobný zámer je mi veľmi sympatický. V pozadí podobného zámeru však cítim nasledovný postup: Minister získa podklady z vysokých škôl (možno aj z úradov práce?) a potom centrálne rozhodne. Je to vcelku logické a chvalabohu, že sa minister bude pýtať vysokých škôl. Ale -
Cítim, že o požiadavkách trhu nerozhodne prirodzený vývoj, ale úrad.
Získa však úrad pre svoje rozhodnutie dostatok podkladov na to, aby určil, že má byť učiteľov slovenského jazyka napr. v Prešove 30, v Banskej Bystrici 22, v Ružomberku 15, v Nitre 45, v Trnave 24 a v Bratislave 56? Alebo sa dôslednejšie použije desiatková sústava a bude to povedzme 30-20-10-40-20-50? Alebo niekto rozhodne, že ich má byť v SR 170 a - školy, dohodnite sa?
Aké však budú rozdiely v kvalite prípravy pri rôznych číslach? Zamestná sa lepšie tých 20 absolventov z Banskej Bystrice, alebo tých 30 z Prešova?
Je škoda, že v našom vysokom školstve už dvadsať rokov vôbec neuvažujeme o komplexnom systéme hodnotenia kvality štúdia alebo kvality absolventov - a miesto neho sa zaoberáme počtami učiteľov a študentov, detailmi publikačnej činnosti učiteľov, počtami projektov a množstvom ďalších formálnych kritérií.
