Ambiciózny projekt na podporu hudobnej výchovy! - Tak bol tento projekt pred časom nazvaný. Unikátny pilotný projekt! Efektívne rozvíjanie vzťahu mladej generácie ku kultúre! Výučba hudobnej výchovy sa zatraktívni! - Dokonca aj celebrity sa pripoja a zaspievajú si s deťmi!
Takže deti budú na hudobnej výchove nacvičovať zborové piesne na témy Sitnianskych rytierov, na záver si tie najlepšie z nich zaspievajú s celebritami, a na tom základe si obľúbia hudobnú výchovu.
Neviem však, čo budú v tom čase robiť iné deti, ktoré majú problém so spevom v zbore.
Čo budú robiť tie ďalšie deti, ktorým sa hudba nespája so statickým spevom, ale s pohybom celého tela, teda s tancom? Alebo tie, pre ktoré robiť hudbu znamená niečo si vybrnkávať na hudobných nástrojoch či na iných predmetoch?
Čo budú robiť tie ďalšie deti, ktorým hudbu reprezentuje punková kapela, hip hopový spevák alebo d´n´b?
Nepredpokladám, že zborový spev niečo zatraktívni - myslím, že ani hudbu, ani spev, ani povesti o Sitnianskych rytieroch. Skôr predpokladám, že povinný zborový spev odradí väčšinu detí práve od zborového spevu.
Možno je to chybný predpoklad. Určite však takáto aktivita vytiahne do popredia tie deti, ktoré dokážu spievať v zbore.
Niečo mi tu pripomína fínske školstvo, ktorým sa tak radi oháňame ako vzorom.
Vo fínskom školstve nevyčleňujú tie deti, ktoré v niečom vynikajú, od ostatných. Práve naopak, tie, ktoré v ničom špeciálne nevynikajú, pracujú s ostatnými deťmi. Slabšie deti sa od šikovnejších veľa naučia - a šikovnejšie sa zasa učia tým, že ťahajú slabšie. Systém, v ktorom sa deti učia navzájom, a systém si ešte zvlášť všíma tie deti, ktoré potrebujú pomoc.
Náš systém postupuje úplne naopak. Vytiahneme z kolektívu talentované deti, ktorým sa potom zvlášť venujeme. Na telesnej výchove ich špeciálne trénujeme a dávame ich do špeciálnych klubov, aby z nich boli výborní hokejisti. Na slovenskom jazyku sa špeciálne venujeme tým, čo vedia recitovať a posielame ich na Hviezdoslavov Kubín.
A na hudobnej výchove budeme tie najlepšie pravdepodobne pripravovať zborovým spevom, aby sa dostali na veľkú záverečnú slávnosť.
Je to všetko fajn, ale pritom nezostane čas, energia, ani metódy na potiahnutie tých „obyčajných" detí.
Ešte jeden problém však vidím v Sitnianskych rytieroch.
Tento projekt smeruje k izolovanému spevu. Nebude to hudobno-dramatické vystúpenie, aj keď vraj na záver má obsahovať nejakú recitáciu. Hudobná výchova tu nespolupracuje s výtvarnou výchovou pri tvorbe kulís, ani s literárnou výchovou pri práci s textom, ani s telesnou výchovou pri tvorbe pohybu na scéne.
Možno počas projektu odznie pár slov z dejepisu... avšak ani to nebude z dejepisu, ale z mytológie Slovenska.
Aké miesto budú mať v našej hudobnej výchove iné projekty, ktoré prepájajú spev, pohyb, reč a výtvarné schopnosti detí? Kde teda zostanú tie projekty, ktoré poskytujú priestor všetkým deťom, alebo aspoň deťom s rôznymi schopnosťami? Kde zostanú iné projekty, ktoré prehlbujú pôsobenie hudobnej výchovy tým, že ju rozširujú o ďalšie rozmery?
Také projekty na školách už sú. Majú ich Sitnianski rytieri prevalcovať?
Neuvedomujú si tí učitelia hudobnej výchovy, ktorí podporujú Sitnianskych rytierov, že si dlhodobo podkopávajú pôdu pod nohami, lebo svoju hudobnú výchovu vlastne izolujú od jej prirodzených spojencov - od výtvarnej výchovy, od literárnej výchovy, ale aj od mediálnej a od multikultúrnej výchovy?
Možno tento text pôsobí, akoby som vyrábal zbytočné problémy. Veď predsa na záver projektu stovky detí zažijú slávu na verejnosti.
Tomu sa určite budem tešiť s nimi.
Nebudem sa však celý čas tešiť tomu, že sa hudobná výchova týmto projektom uzatvára do seba. S posvätením nevedno(?) koho v našom školstve sa vraciame tam, odkiaľ sa už nejaký čas chceme odraziť - vraciame sa do sveta uzavretých a nespolupracujúcich školských predmetov.
Ale svet okolo nás ani v nás nefunguje ako súbor oddelených zvukov, obrazov, pohybov, slov, samostatných zákonov fyziky, chémie, biológie. Svet funguje ako jeden celok a my v ňom ako celostné bytosti. My nie sme sendvičom schopností, kde možno oddeliť spev od pohybu, od reči, od mimiky či od fyziky.
S posvätením niekoho v našom školstve sa tiež vraciame k starostlivosti o tie deti, ktoré nás niečím zaujmú a naďalej si nevšímame tie, ktoré na prvý pohľad nie sú ničím zvláštne.
Keď sa budeme spolu tešiť z tej slávy detí, čo verejne nádherne zaspievajú Sitnianskych rytierov, zabudneme na iné deti, čo spievať... proste nevedia.
Je to, ako keby sme oslavovali skupinu detí, čo sa dostala na olympiádu, ale nevšimli si, že celá populácia detí je obézna.
Poznámka na záver: V týchto mesiacoch sa upravujú štandardy v Štátnom vzdelávacom programe pre základné školy. Bolo by fajn, keby sem pri tom mysleli na fakt, že existujú veľmi šikovné aj menej šikovné deti.
