Bolo by fajn, keby sme mali veľa univerzít, teda kvalitných vysokých škôl na Slovensku. Niektoré z tých, čo majú problémy, si titul univerzita určite zaslúžia. Pisateľa tohto textu napríklad prekvapilo, že ťažkosti s uznaním za vedeckú vysokú školu môže mať aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá roky prudko napreduje.
Ale aj tak je zvláštne, že ak nemám status vedeckého pracoviska, za rok sa takým pracoviskom určite stanem. Je vôbec možné, aby vedecké pracovisko vyrástlo za rok? Aby sa niekto stal vedcom za rok?
Veda sa predsa nevyvíja v takých krátkych intervaloch.
Spustiť kvalitný vedecký projekt, to znamená prísť s myšlienkou, nájsť skutočný problém, ktorý stojí za to skúmať a ktorého skúmanie je reálne. Odhadujem minimálne rok. Získať pre jeho skúmanie prostriedky – odhadujem ďalší rok. Niekoľko rokov skúmať, potom publikovať výsledky (na publikovanie prvých výsledkov odhadujem minimálne rok od ich spracovanie).
A tu sa zrazu ráta s tým, že sa všetko stihne v priebehu jedného roka. Rátajú s tým nielen manažmenty vysokých škôl, ale tak je nastavený systém akreditácie: Ak máš problém, dostaneš rok na nápravu nedostatkov.
Stáva sa, že škola musí na základe akreditácie doplniť alebo prepracovať študijný program, prípadne nájsť kvalitnejších učiteľov. To je možné urobiť bez problémov za rok. Niekedy musí vymeniť garanta, čo je zložitejšie, lebo vychovať profesora ako garanta sa dá tak za päť rokov. (Ak práve niekde „nekúpime“ hotového profesora.)
Ak treba zlepšiť kvalitu publikácií, už nepostačí, ak narýchlo zamestnáme („kúpime“) človeka, ktorý už veľa publikoval, lebo publikácie z minulosti sa mu na novej univerzite nezarátajú.
Ale skvalitniť vedecký výskum za rok? Jedine za podmienky, že nejde o skutočnú kvalitu výskumu, ale o zlepšenie formálnych ukazovateľov – počtu publikovaných strán, množstva peňazí získaných na granty, počtu citácií, počtu ľudí zamestnaných vo výskume a pod.
Najistejšie je urýchlene niečo „napublikovať“, lebo to je zo všetkého najjednoduchšie. Ak to stihneme v priebehu roka, budeme za vodou.
Lenže ak máme pripravené texty na publikovanie, tak ten výskum tu už asi aj bol. Čo sa teda hodnotilo – skutočný výskum, alebo počty publikácií?
Ak tie texty len narýchlo napíšeme, tak nebudú asi založené na serióznom výskume.
Ak iba rátame počty, strany, citácie, časopisy, teda vlastne množstvo potlačeného papiera, nepotrebujeme skutočne skvalitňovať vedecký výskum. Treba len doplniť niečo vo formálnych ukazovateľoch. A tie síce súvisia s kvalitou vedeckého výskumu, ale veľmi, veľmi vzdialene.
Treba popriať všetkým vysokým školám, aby sa im to podarilo. Podarí sa im to, veď o nič nejde, len o pár formálnych ukazovateľov.
