Riadenie súčasnej spoločnosti sa často opiera o lži, jemne nazývané "alternatívne fakty". Ľudia veria konšpiráciám a mnohokrát vyvráteným mýtom. Na sociálnych sieťach sa podporujú skupiny ľudí, čo odmietajú očkovanie, výskum potravín alebo hlbšie poznanie sociálnej skutočnosti. Rôzne rozprávky o nadzmyslových bytostiach, ako sú anjeli, bohovia a svätci, slávia triumfy.
Do toho prišiel Pochod za vedu, celosvetová akcia, ktorá mala upozorniť na zanedbávanie vedy v súčasnom svete. A nešlo o peniaze pre vedu.
Vo veľkých mestách ako Berlín či Chicago pochodovali tisíce ľudí, v bratislavskom centre mesta odhadujem 50-100 (pretože ľudia prichádzali a odchádzali). Bratislava nie je až také malé mesto, aby sa nenazbieral väčší počet ľudí. Spomeňme si len na pochod proti korupcii, ktorý sa konal pár dní predtým. Už len ľudí priamo pracujúcich vo vede je v Bratislave určite mnohonásobne viac – ani tí neprišli.
Nemá Bratislava alebo Slovensko záujem o vedu? Je nám jedno, či sa náš život zakladá na klamstvách, mýtoch a rozprávkach?
Bratislavské stretnutie organizovali prírodovedecky a technicky orientovaní vedci – možno preto tam nebolo vidno spoločenských a humanitných vedcov. Možno len prírodovedci nedostatočne odkomunikovali pochod. Tam však asi chyba nebude, lebo jeho zmysel aj termín boli dostatočne známe na to, aby sa stretli vedci zo všetkých oblastí. Možno sa spoločenskí urazili, že neboli spoluorganizátormi. Tam asi tiež chyba nebude, lebo akcia nebola uzavretá, stačilo prísť.
Pretože spoločenskí a mnohí iní vedci neprišli, asi ich netrápi, ak ľudia podliehajú rôznym konšpiráciám a neovereným tvrdeniam, asi ich netrápi, že sa veda dostáva v riadení spoločnosti do úzadia.
Neviem, koľkí z účastníkov boli vedcami a koľkí „verejnosťou“ mimo vedeckého sveta, čo prišla podporiť vedecký pohľad na svete. Aj keby väčšina účastníkov boli „laici“, nedá sa ani porovnávať s účasťou verejnosti v iných mestách v zahraničí. Ani vtedy, ak zoberieme do úvahy malosť Bratislavy oproti Washingtonu či Melbourne.
Znamená to, že bratislavskú (slovenskú) verejnosť netrápi stav vedy? Znamená to, že sa pokojne nechá ohlupovať klamstvami a mýtmi? Alebo si bratislavská (slovenská) verejnosť vôbec neuvedomuje, že odmietanie vedeckého pohľadu na svet je dnes veľmi vážna vec?
Bez prírodných, technických aj bez spoločenských vied sa ľudská spoločnosť rozpadne. Ak prestaneme dôverovať vedeckým metódam a svetonázoru založenému na vedeckom poznaní, ak sa budeme opierať o náboženské, konšpiračné a nevedecké blúznenie manipulátorov či obyčajných nevzdelancov, ak namiesto opakovaného skúmania sveta budeme vzývať bytosti z iného sveta – nemáme budúcnosť. Tieto blúznenia vydávajú človeka napospas neovládateľným silám prírody a divokého boja všetkých proti všetkým.
Vedecké poznávanie sveta umožňuje človeku, aby žil lepšie, bezpečnejšie, spokojnejšie. Ak sa vedci nepostavia za vedu, ak verejnosť nepovie jasne, že vede dôveruje a že sa chce riadiť vedeckým poznaním, slovenská ani iná spoločnosť nemá budúcnosť.
Neviem, kde je príčina, že na akcii, ktorá hovorí o budúcnosti ľudstva, sa v Bratislave zúčastnilo len pár desiatok ľudí. Aj tak to bola akcia príjemná a slová vedcov, čo odzneli z malého pódia, mali veľkú váhu. Tak ako mala váhu prvá slovenská družica, ktorej model bolo možné poťažkať si v ruke – ak pre nič iné, už len kvôli tomu by sa ľuďom oplatilo prísť. Ale to je len detail.
Na Slovensku sa pravdepodobne dokážeme prebrať len pri témach, ktoré sú mediálne zaujímavejšie a evidentne zasahujú do nášho každodenného života, ako je korupcia. Našťastie, podobné témy dokážu občanov Slovenska mobilizovať.
Škoda, že ich nemobilizujú aj iné silné témy, ktoré rozhodujú o budúcnosti. Lenže veda asi ľuďom na Slovensku neleží na srdci, inak by ju prišli podporiť. A možno jej budúcnosť netrápi ani väčšinu vedcov.
#marchforscience
