Obdobie mínusov 1.

Včera som nadobudla pocit, že som zbytočná. Neviem, odkiaľ to prišlo, ale mala som to jasne pred očami. A v hlave.Rekapitulovala som deň. Práca, práca, telka, telka, občas večera, občas milovanie...stále to isté, nemenné a, priznávam, nudné. Vymýšľam si zábavku, ale čo už navymýšľate v byte 2 + kuchynský kút? Viac kvetináčov sa na parapetnú dosku nezmestí, viac obrazov na stenu tiež nie....Bolo by dobré utrieť prach. Alebo umyť kúpeľňu. Alebo utrieť riad. Alebo rozmraziť mrazničku. Alebo....Aj pre vás nie sú domáce práce vzrušujúce, keď sa tak zúfalo cyklicky opakujú? Milujem zmenu a voľný priestor. Rada premiestňujem nábytok a presádzam kvety. Môj muž je zo mňa zúfalý. V malom byte sú zmeny oklieštené.Stále mám pocit, že som zbytočná.A preto sa teším do domčeka. Raz to príde. Raz budem mať záhradu plnú kvetín, ríbezlí a ovocných stromov. Raz budem mať dom s množstvom izieb, v ktorých budem maľovať, premiestňovať a presúvať. A do tých izieb nasadíme deti a budeme sa o nich dobre starať a ony sa nám za to odvďačia.Vidíte? Som na dobrej ceste. Sebecké „Ja“ sa zmenilo na „My“. Raz budeme mať priestor. Pre nás aj pre seba.