Vladimíra Molčáková
Sedáva na schodoch
Sedela na schodoch pri východe z metra a odpočívala. Okoloidúcim sem-tam opatrne nastrčila dlaň. Čo ak náhodou...
Pijem vodu z lesného potoka (takmer vždy), počas búrky sa prechádzam z dáždnikom po ulici (občas), milujem slnečnú jar a svojho manžela, málo snívam a som pochabá (občas-stále) a každý deň si dávam záväzok lietať do vesmíru s mužom, ktorému som na krku už šiesty rok (neviem, čím to je, ale jemu sa to darí lepšie).Mám rada prekliatych básnikov aj naturalistov, renesančných maliarov aj gotickú architektúru. Rôznorodosť, či skôr rozmanitosť kultúr ma láka i desí zároveň. Zoznam autorových rubrík: Domov, Súkromné, Spoločnost
Sedela na schodoch pri východe z metra a odpočívala. Okoloidúcim sem-tam opatrne nastrčila dlaň. Čo ak náhodou...
Nedá mi nereagovať na článok zverejnený v denníku Pravda pod názvom „Zahraniční Slováci volili zväčša SDKÚ“. http://spravy.pravda.sk/zahranicni-slovaci-volili-zvacsa-sdku-dhf-/sk_domace.asp?c=A060618_112230_sk_domace_p12
Mám povznesenú náladu, lebo som už odvolila! A chcela by som agitovať za účasť všetkých Slovákov vo voľbách. Tí, ktorí ste skalopevne presvedčení, že nepôjdete voliť – prosím, nečítajte tento článok. Fakt nie je pre vás.
Na lavičke v parku sedel kominár v stredných rokoch. Vedľa seba mal položenú čiernu plátenú tašku a v nej zrejme desiatu. Vedľa tašky ležala kominárska kefa. Viete, taká drôtená, pokrútená kefa na upchaté komíny.
Vodičské skúšky som viac či menej úspešne absolvovala v Prahe a s čerstvým vodičským preukazom som sa vrhla do cestárskych dobrodružstiev. Postupne som sa odvážila vyraziť aj na cesty mimo Prahu a moja prvá dlhšia jazda bola rovno na Slovensko, na vlastnú svadbu, so svadobnými šatami na prednom a s budúcim vlastným manželom na zadnom sedadle.
Je úžasné mať možnosť cestovať a spoznávať nové krajiny a nových ľudí. Ešte úžasnejšie je cestovať, spájať krajiny, umocňovať zážitky a skracovať vzdialenosti.