To, čo je vlastne umenie trápi už dlhé stáročia odbornú i laickú verejnosť. Ak si položíme otázku, čo je pre nás predstavuje umenie, ako by sme odpovedali? Že je to to, čo je pekné? Že sú to objekty, ktoré sa vystavuje v galériách? Alebo je to výsledok umeleckého procesu?
Nájsť odpoveď, na túto, na prvý pohľad ľahkú otázku, je naozaj komplikované. Ak sa pozrieme na prirez histórie umenia, zistíme, že funkcia a ponímanie umenia sa každým storočím menilo.
Už pravekí ľudia sa pokladajú za tvorcov umenia. Umenie, vraj vzniklo 40 tisíc rokov pred naším letopočtom. Ich prvé odtlačky rúk na stenách jaskýň, vyryte čiary, ktoré sa dnes volajú veľmi kreatívne- praveké cestoviny sa pokladajú za prvé umelecké výtvory človeka. Ľudská bytosť sa snažila ovládnuť priestor, v ktorom žila, ale snažila sa vytvárať aj niečo, čo by sa mu páčilo a bolo mu príjemným. Aj, keď je dnes veľmi ťažké zistiť či malo praveké umenie skôr rituálny alebo estetický význam, vieme, že položilo základ niečomu, čo ľudskú spoločnosť sprevádza takmer na každom kroku, Umeniu.
V straovekom Grécku bolo umenie považované za manuálnu prácu, preto sa na umelcov pozerali nie veľmi priaznivo, čo malo častokrát za následok, že si svoje diela autori nepriznávali, nakoľko sa za to hambili. Grécko a Rím sa stali stavebnými kameňmi európskeho umenia, no to sa veľmi rýchlo dostalo do služby katolíckej viery. Tieto diela taktiež obohatili umenie, avšak za obdobie najväčšieho rozkvetu umenia je považovaná renesancia.
Renesancia priniesla so sebou, dnes už velikánov umenia. Michelangelo, Leonardo Da Vinci a mnohí iní sa vydali na novú cestu umenia. V tomto období sa na umelca začína spoločnosť pozerať ako na neobvyklého človeka s talentom. Aj, keď ich diela ešte neboli natoľko cenené.
Po tomto „stabilnom“ období prichádzajú rýchlo sa meniace umelecké štýly. Klasicizmus, romantizmus, až umenie narazilo na historický prelom. Na 20. storočie. Obdobie, ktoré bolo poznamenané rôznymi celosvetovými tragédiami sa podstatnou mierou odrazilo aj v umení, nakoľko umenie je odrazom spoločnosti. Vzniklo nespočetných veľa nových umeleckých smerov. Expresionizmus, favuizmus,..... Nové videnie sveta so sebou prinieslo aj zmenu umenia, toho, čo malo človeku pomôcť odpútať sa od každodennej reality.
Umelecké smery máme, umelecké diela tiež, avšak aká je ich dnešná situácia. Slovenské galérie zívajú prázdnotou, o umení sa nehovorí, nepíše. Umelecká kritika zaniká. Nevieme sa pristaviť pri diele a položiť si otázku, čo to dielo v sme ukrýva. Namiesto toho si kupujeme gýčové poháre s reprodukciami Gustáva Klimta... .
Vieme, že to umenie je stále tu, v depozitároch galérií, v súkromných zbierkach, na stranách kníh. Ale bude tu aj zajtra? Bude to to umenie, ktoré poznáme dnes alebo to budú iba hmotné predmety, bez žiadnej umeleckej či spoločenskej hodnoty? Umenie je večná, to je síce pravda, ale my, ľudia by sme sa mali snažiť nájsť si cestičku ku umeniu, nakoľko jeho prínos pre spoločnosť je veľmi dôležitý.
To, čím bude UMENIE zajtra je iba na nás...
