Človek- jednoduchá živá bytosť, ktorá sa dostala na vrchol všetkých reťazcov a teraz je najdokonalejším organizmom na planéte. Odlišuje sa od všetkého ostatného. Jeho odlišnosť spočíva aj v tom, že práve on by si mal byť strojcom svojho vlastného života. Samozrejme, teda, osudu, ktorý má vraj každý predurčený. Ale ak človek stráca všetko čo má a dostáva sa na okraj tej dokonalej organizácie s názvom spoločnosť, stáva sa vydedencom. Áno, boli takí od pravekých dôb, ale v súčasnom „dokonalom“ svete je ich tiež akosi veľa.
Prejdeme okolo človeka bez domova a najčastejšie čo si pomyslíme je, že si za to môže on sám. Prvé čo nás napadne pri pohľade na Rómku, že nemá inej roboty iba ... no vytvárať nový život. Vidíme starčeka a myslíme si, že je svetu na obtiaž. Súdime tak my alebo nás to naučila naša spoločnosť? Naučila nás pozerať sa na ľudí s predsudkami. Občas mám pocit, že si ľudia začínajú myslieť, že sú na svete sami. Iba oni. Nikto viac... Je nám jedno čo je s druhým človekom.
Ale umenie je iné...
Taká téma poviete si. Ale pritom tak jedinečná umelecká téma. Človek na okraji spoločnosti. Je ťažké sa k nemu dostať, ale fotograf Peter Dobiš sa dostal. Svojím fotoaparátom nahliadol do sveta ľudí, ktorých častokrát nepovažuje ani za ľudí.
Výstava s poetickým názvom PEKLO – Vincent Hložník a Peter Dobiš, bola prednedávnom otvorená v Turčianskej galérii v Martine. Tento krátky názov odkazuje na hneď dve významne osobnosti. Vincent Hložník, slovenský maliar a grafik, bol práve umelcom, ktorý Danteho Božského komédiu ilustroval. Jeho grafické listy sa nachádzajú aj v tejto expozícii, pričom podčiarkujú ťaživú atmosféru, ktorú vytvárajú natoľko emocionálne fotografie Petra Dobiša.
Diabol nebol iba čertom s dlhým chvostom a kopytom, ale teraz je prevtelený do drogy, do návykových látok či alkoholu, ktorý je práve nástrojom šťastia mnohých týchto ľudí. Staré nebezpečie v novej podobe. A ľudia na fotkách s ním bojujú, rovnako, ako pred ním utekal Dante.
Čiernobiela sociálna fotografia- na tejto výstave má naozaj neoceniteľnú hodnotu. Dvojfarebný svet, ktorý však v sebe skrýva ľudský osud, ktorý nie je až taký jednoduchý, nie je až taký farebný. Ale pritom je potrebné o ňom hovoriť. Hovoriť, aby sme pomohli ľuďom, ktorí s týmito démonmi zápasia, ale aj sami sebe, aby sme sa poučili a vydali sa inou cestou.
Koncepcia výstavy je veľmi zaujímavou a dobre pracuje s neveľkým priestorom výstavných sál. Spojenie grafiky a fotografie je príhodné práve tematicky ale aj koloritom, aj keď pre nie šťastne zvolený druh skla v kombinácii s osvetlením, Niekedy je tak zložité presne uvidieť všetky detaily fotografií i grafík.
Zdalo by sa, že fotografia je médiom ktoré má dokumentovať. A táto fotografia to presne robí, ale pridáva fotke aj iný, citový rozmer. Za každou fotkou je osud človeka. Osud do ktorého sa rozhodol pustiť umelca, rozhodol sa byť exponátom, ktorého máme právo súdiť ale aj právo pochopiť. A tak neváhajte a navštívte túto výstavu. Jej ťaživá atmosféra vám poskytne nový pohľad na mnoho vecí, ktoré sa dejú okolo vás. A bez predsudkov...
Výstava potrvá do 2. decembra "pekelného" roku 2020.
