Ivan IV. Hrozný vošiel do histórie ako krvilačný cár, ktorý sa nebál ničoho, teda okrem zrady svojich blízkych. Avšak, vďaka nemu vzniklo jedno z najrozprávkovejších miest - Pokrovský chrám, dnes viac známy ako Chrám Vasilija Blaženého. Áno, práve tento strašný cár dať postaviť túto jedinečnú stavbu, ako poďakovanie sa Bohu za to, že mu pomohol poraziť večného nepriateľa starého Ruska- Mongolo-Tatarov.
V roku 1555, sa Ivan skrýval v stane, kde sa modlil, aby sa im podarilo podrobiť si Kazaň, hlavné mesto jedného z posledných Mongolo-Tatarských útvarov, ktoré zostali po rozpade Zlatej Hordy. Šťastie sa na neho usmialo a po 9 dňoch sa im podarilo poraziť Kazaň. Keď sa následne Ivan vrátil do Moskvy, chcel sa poďakovať, ale chcel vytvoriť niečo, čo by mohlo vždy pripomínať jeho víťazstvo a tak sa zrodila myšlienka vybudovať na hlavnom námestí Moskvy chrám, akoby pamätnú sochu svojho víťazstva. A tak boli do Moskvy pozvaní najlepší architekti, aspoň tak sa to dlhé roky tvrdilo. Avšak, posledné výskumy poukazujú na to, že chrám bol vybudovaný miestnymi autormi – Postnikom a Barmom.
Taktiež existuje mýt o tom, že Ivan dal architekta následne oslepiť, aby už nikdy nemohol vybudovať nič podobné. Neskôr vznikajú diela, ktoré sa nápadne podobajú na daný chrám. Ako napríklad aj Chrám Vzkriesenia Krista v Petrohrade, ktorý bol vybudovaný po atentáte na ruského imperátora Alexandra II. v roku 1881. Treba podotknúť, že spoločným znakom je tzv. pseudo-ruský štýl, avšak Chrám Vasilija Blaženého má špecifický pôdorys, ktorý je neopakovateľný.
A tak v roku 1555 pristúpili ku stavbe monumentálnej stavby, ktorá sa mala skladať z 9 samostatných chrámov, ale pritom mali byť všetky medzi sebou prepojené. Prečo práve 9? Samozrejme, môžeme tvrdiť, že číslo 9 je násobkom svätého čísla 3, ale ide pravdepodobne o symboliku, pretože Kazaň bola obliehaná práve 9 dní. A viete čo je vskutku fascinujúce? Niektoré detaily, ako okná, na niektorých chrámoch, ale aj „kokošniky“ na strechách sú tiež v počte 9.
Chrám sa budoval na staro- ruské pomery nie veľmi dlho. Bol vysvätený v roku 1561. A po tom sa stal kresťanským centrom Moskvy. A viete prečo? Tento chrám nie je tak celkom kostolom, teda aspoň nebol tak vnímaný, bol ako oltár. Áno, oltár pod holým nebom, pred obrovským námestím, na ktorom sa mohli stretávať vskutku stovky ľudí.
Avšak originálny chrám sa mierne líšil od súčasnej podoby. Tak napríklad „cibuľky“ na vrchu- cylindrické kupolky, boli čisto zelenej farby. Taktiež treba podotknúť, že originálne cibuľky boli železné. No tie boli zamenené pri jednej z početných reštaurácii chrámu. V súčasnej dobe ich nahradili medené napodobeniny. Niekoľko častí z originálov sa nachádza priamo v chráme, v časti „proto- múzea“. Tu si návštevníci môžu prezrieť aj bronzové tabuľky s textom, ktoré taktiež zdobili prvú fasádu chrámu.
Ak sa rozprávame o Chráme Vasilija Blaženého hovoríme o pseudo- ruskom štýle. Ale čo to vlastne znemená? Záhada ako stvorená pre historikov umenia. V skutočnosti 98% ruskej kultúry vzniklo po roku 988, teda po roku kedy knieža Vladimír prijal kresťanstvo krstom na neznámom mieste. Vďaka tomu sa krajina zblížila s Byzanciou. A odkiaľ teda čerpala kultúru stará Rus? Správne, z Byzancie. Dokonca aj písomníctvo. Avšak, neskôr sa začali prejavovať osobitné črty umenia. Hovoríme o 12. storočí. Vtedy sa do umenia tíško vkradli časti folklóru. A vytvárajú sa aj špecifické ruské chrámy. Tieto tendencie boli potláčané počas nadvlády Tataro-Mongolov, teda od roku 1238, približne do roku 1480. A potom sa postupne začali vracať k starým tendenciám a preto sa k pojmu pridalo slovo – pseudo.
A v čom vlastne spočíva jeho špecifika? Áno, prvé čo nám bije do očí je cibuľovité zakončenie chrámov. Viete čo je na tom fascinujúce? Ich pozlátka. A keď na nich dopadajú lúče slnka, zdá sa, že sa božská sila vlieva do celej krajiny. Akoby vychádzalo nové slnko nádeje nad krajinou. No dobre, preč od romantiky. Je zaujímavé, že cibuľky historici považujú za „objav“ 15. storočia, pretože na ikonách zo skorších období sa nezachovali. Prečo majú práve taký tvar? Niektorí hovoria o tom, že vznikli podľa tvaru heliem, ktoré nosili ruskí bohatieri, ktorí mali ochraňovať krajinu. Avšak, praktické využitie majú v drevenej ruskej architektúre- slúžia na to, aby sa na streche nekopil sneh.
Ďalšou novinkou boli „kokošniky“. Forma, ktorá je odvodená od tradičnej ruskej ženskej pokrývky hlavy. Ich špecifický tvar sa pretavil do formy detailov na chráme. Malé záhyby, ktoré dodávajú harmóniu a pohyb celej budove.
Áno, a ešte špecifické úzke okienka. Kedysi neboli presklené, sklo sa pridalo až po roku 1700. A preto sa malo zabrániť tomu, aby sa do vnútra dostal sneh alebo nenapršalo.
Čo sa týka celkového plánu budovy, vidíme niečo akoby malé bludisko, okolo ktorého prechádza ešte vonkajšia veranda. V centrálnej časti sa nachádza Chrám Pokrova presvätej Bohorodičky. Je to najvyšší chrám zo všetkých. Treba povedať, že vďaka jeho vysokej veži bol Chrám až do roku 1600 považovaný za najvyššiu budovy Moskvy. Avšak, v roku 1600 sa objavila zvonica, dnes v národe nazývaná ako Ivan Veľký, na území Kremľa, ktorú dal vybudovať cár Boris Godunov.
Všetky chrámy sa nachádzajú na spoločnom základe, ktorý je trochu pridvihnutý, aby sa tak zabezpečila jedna línia chrámov, nakoľko chrám sa nachádza na miernom spáde smerom k rieke Moskve. Na ňom stoja 4 malé chrámy a 5 veľkých chrámov. Áno, 1 hlavný a 4+5 je 9, to je teda 10. A najprv som hovorila, že 9. Pointa je v tom, že jeden chrám bol dobudovaný až neskôr. A práve ten, vďaka ktorému ho dnes všetci poznáme ako Chrám Vasilija.
V roku 1588, syn Ivana IV. Fjodor vydal rozkaz, aby sa dal pristaviť ešte jeden malý chrám, v ktorom mali byť uložené pozostatky "jurodivého" Vasilija Blaženého. Juro... ? Špecifický jav v ruskej pravoslávnej viere- „divý pre Boha“. Špecifický ľudia, ktorí sa vraj chceli podobať Bohu a vedeli, že môžu spasiť svet. Správali sa často krát ako „diví“- chodili nahí, nohy mali spútané reťazami, kričali, predpovedali budúcnosť. Ale, nikdy nežobrali. Ruskí cári často verili ich proroctvám. A aj samotný Ivan IV. sa niekoľkokrát stretol s Vasilijom Blaženým, ktorý predpovedal dokonca aj smrť jeho maličkého syna.
Chrám bol v priebehu roku postavený, mal samostatný vchod. Chrám bol pripojený až po požiari Moskvy, na začiatku 17.str. V súčasnej dobe sa tam nachádza honosná rakva, kde sa nachádzajú sväté pozostatky jurodivého. Avšak, na opačnej strane chrámu je pochovaný ešte jeden jurodivý- Juraj Moskovský.
A kedy sa vymaľovali kupole? Pri vláde Kataríny II, ktorá financovala rekonštrukciu chrámu. A prečo práve také farby? Lebo to vtedy bolo „módou“. V tomto období bol chrám vyzdobený aj freskami vo vnútorných priestoroch. Celý jeho interiér nám pripomína rajskú záhradu- stovky zobrazení kvetín a iných rastlín, ktoré sú korunované zobrazeniami v kupolách, kde sa skrývajú zobrazenia svätých Ruska.
Chrám má dve poschodia. Na dolných poschodiach sa slúžili omše počas celého roku, nakoľko tam bolo teplo. Avšak, na druhom poschodí sa ľudia zhromažďovali iba v teplých obdobiach. Steny sú hrubé od 1 metra až do 5m, takže veľa tepla v ňom nečakajte. Teplo pocítite, keď vidíte nádhernú ikonostas v každom z chrámov. Každý je jedinečný a neopakovateľný.
V chráme sú veľmi úzke uličky. Samotný Ivan Hrozný sa veľmi bál zrady a preto sa stavali úzke uličky, aby ho nikto nemohol prepadnúť z boku. Aspoň takto o tom hovorí legenda.
Musím sa priznať, prvý výstup na druhé poschodie, bol vskutku výstupom. Teda, odmysliac si podpätky, človek musí byť pripravený na výšku schodu od 50 cm do 75 cm. Čo som predtým nevedela, ale o to viac si potom vážite chórový spev, ktorý sa každý deň rozlieha v chráme.
Symbol Ruska, ale aj miesto, kde si človek pripadá ako v rozprávke. Miesto, kde sa prechádzal sám Ivan Hrozný a kam si aj Vladimír Putin vodí štátne návštevy. Miesto nesmiernej úcty, ale aj miesto obchodu, miesto turistického ošiaľu, miesto chladné ale pritom hrejivé svojou atmosférou. Takýto je Chrám Vasilija Blaženého...
