reklama

Keď žena nevie čo vlastne chce, alebo, cesta ženskej hrdinky vo filme Věry Chytilovej

Tri ženy, dva osudy, jeden film. Československá nová vlna a schéma Murdocka, čo majú spoločné?

Keď žena nevie čo vlastne chce, alebo, cesta ženskej hrdinky vo filme Věry Chytilovej
Láska ako láska... Kto sa prizná prvý?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Žena a film. Dnes sme si zvykli na to, že v rôznych filmových žánroch na nás čakajú hlavné hrdinky, ktoré v sebe predstavujú „silné, nezdolateľné ženy“. Čo je ich hlavným cieľom? Dostať sa do mužského sveta? Stať sa silnejšími, ako ich polovičky? Alebo, chcú dokázať samé sebe, že na to majú...

V roku 1963, pár dní pred Vianocami, 20.12., sa Československo zoznámilo s celovečerným debutom mladej českej režisérky Viery Chytilovej (1929 - 2014)- O NĚČEM JINÉM . Žena režisér, svojím ženským pohľadom zachytila svet dvoch  absolútne odlišných ženských hrdiniek. Film sa stal jedinečným príkladom tvorby režisérov Československej novej vlny. Treba povedať, že práve v tomto období, a v tejto umeleckej skupine,  až tak často nestretávame ženské hrdinky, ktoré by boli ústrednými hrdinkami filmov. Samozrejme, „Lásky jednej plavovlásky“ (rež. Miloš Forman, 1965)... Avšak, pamätáte sa, aká je hlavná postava? Pasívna... Samozrejme ide si za svojim snom, ale akým spôsobom?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Láska ako láska... Kto sa prizná prvý?
Láska ako láska... Kto sa prizná prvý?  

Viera Chytilová vo svojom filme zobrazila hneď dve ženské postavy, ktoré sa stali ústredným motívom jej filmu. Vďaka jej filmovému počinu sa zoznamujeme s Evou a Vierou. A nie tak hocijakou Evou! Hlavou hrdinkou je významná československá gymnastka, olympijská víťazka Eva Bosáková. Druhou hrdinkou je obyčajná žena Viera (Věra Uzelacová), ktorá je ženou v domácnosti, stará sa o svojho synčeka a muža (Josef Langmiler). Čo spája tak odlišné hrdinky? Nespokojnosť s ich súčasným životom.

Eva je v neustálom kolotoči tréningov, rozhovorov,... Viera je zase celé dni doma. Musí sa starať o bežný chod domácnosti a zvládať výchovu je takmer 7 ročného syna. Obom sa zdá, že sa zasekli v jednom dni. Každý deň na nich čaká to isté- ranný tréning/príprava raňajok, skoky salta dozadu/upratovanie, diskusie s manželom / tiché večery s manželom, ktorému sú prednejšie športové noviny, ako jeho rodina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najprv sa nám zdá, že sa im všetko darí, že sú absolútne šťastné vo svojich životoch. Dokonca, máme pocit, že ešte aj Vieru bavia večerné mini škriepko - diskusie s jej manželom o bežných rodinných problémoch. Avšak, všetkému raz príde koniec. Eva sníva o poslednom preteku a Viera si našla milenca. Všetko sa zrazu mení...

Eva Bosáková v takmer autobiografickom filme
Eva Bosáková v takmer autobiografickom filme  

Viera sa prebúdza s myšlienkami na svojho mladého „zajačika“ , Eva zase s predstavou, že sa čoskoro stane obyčajnou ženou. Zdalo by sa, že všetko tak jednoduché. Ale, kedy bol ženský svet jednoduchý?

Mladá láska Viery jej vyznáva lásku, ale ona od neho uteká. Desí ju predstava, že sa opäť ocitla s niekým v pevnom zväzku. Páči sa jej tento hravý, nespútaný život. Bez záväzkov. Tie ju však doma čakajú. O mladého Jiřiho Kodeta sa nemusí starať, jednoducho si spolu zájdu do reštaurácie a doma ju čaká manžel a syn. Viera sa tak ocitá medzi dvomi svetmi. Zdá sa, že sa konečne našla. Po prvý krát nepočujeme jej ponosy na prácu, ktorou je, ako by sme dnes povedali 24/7 starostlivosť o syna. Usmieva sa, je hravá,...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Eva sa naopak zatvára do telocvične. Celkovo postava Evy je neustále, akoby symbolicky uzatvorená v jednom priestore, v telocvični. Iba pár scén nám ju predstavuje v „bežnom živote“. Zdalo by sa, že aj keď si ide kúpiť obyčajné topánky na podpätku, je to pre ňu akoby prvý krok do normálneho života. Veď pri kolotoči tréningov, kedy by mohla nosiť tieto topánky? Krátke scény s manželom (Vladimír Bosák), ktorý je zároveň aj jej trénerom,  iba v jednej scéne vidíme skutočný manželský rozhovor, ktorý sa aj tak zvrtne na rozhovor o hudbe na posledné vystúpenie. Avšak, aj vidina posledného cviku sa stáva pre Evu ťaživou. Vidíme, ako začína bojovať sama so sebou. Toľkokrát skočila salto dozadu, ale teraz sa opäť nevie rozhodnúť či skočiť. A otvorene sa prizná, že sa bojí. Vďaka podpore trénerov sa však pripraví na posledný pretek,  na ktorom aj zvíťazí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdalo by sa, aká krásna rozprávka o dvoch československých princeznách.

 Věra Uzelacová a Milivoj Uzelac ml. - rodinné šťastie?
Věra Uzelacová a Milivoj Uzelac ml. - rodinné šťastie?  

Keď sa nakoniec Eva dočká konca svojej kariéry, začína chápať, že sa jedna kapitola jej života skončila. Eva sedí v kresle a premýšľa o tom, čo bude ďalej. A čo bude ďalej? Začne tráviť s manželom každú voľnú chvíľu? Začne si kupovať najnovšie modely Renáty? (Renáta, originálny názov pre ženskú kolekciu z umelej kože, ktoré v 60. rokoch vyrábala firma Fatra. Len pre zaujímavosť, mužské sako z rovnakej kolekcie sa volalo Vlado). Nie, Eva si začína uvedomovať, že snívala o niečom inom... Posledná scéna nám predstavuje už Evu, ako trénerku svojej mladej zverenkyne, ktorou sa stane Věra Čáslavská. Vo filme, zobrazená ako jej presná kópia.

Keď sa nakoniec Viera naučí žiť dvojitý život jej manžel sa priznáva, že má milenku a chcel by od nej odísť. Čo urobí Viera? A) Začne sa šťastne usmievať a bez problémov súhlasí na jeho ponuku. Alebo B) začne plakať, beží po syna a začne manžela takmer na kolenách prosiť, aby s nimi zostal. Vybrali ste si svoju odpoveď? Správna je odpoveď B. Áno, aj napriek snom o INOM živote sa Viera nechce vzdať svojho rodinného šťastia, hoci sa zdalo, že ju vyslovene ťaží. Slzy presvedčia jej manžela a nakoniec naozaj zostane s rodinou. A? Čuduj sa svete, Viera je konečne šťastná. Rodinu posledný krát stretávame v parku, kde sa spolu, ako šťastná rodina prechádzajú. A Viera sa usmieva...

Ilúzia úspechu je 4 etapa na ceste hrdinky, podľa teórie Maureena Murdocka, ktorý v roku 1990 publikoval svoju teóriu v knihe Heroine´s journey, teda Cesta hrdinky. Samozrejme, išlo o reakciu na teóriu Jozefa Campella – The Hero´s journey. Ako ste sa správne dovtípili, Campell písal o mužských postavách vo filme a Murdock zase o ženských hrdinkách. Samozrejme, že sa ich teórie v mnohom prelínajú, avšak, chcela by som urobiť akcent na najdôležitejšie v ich teóriách. Campell tvrdí, že mužská postava vo filme prechádza svoj filmový život, pri čom si osvojuje schémy spoločnosti (archetypy). Na konci svojej cesty sa s ich pomocou dočká katarzie, teda očistnej smrti a premeny. Murdock naopak tvrdil, že ženská postava využíva archetypy na to, aby získala psychologickú rovnováhu vo svojom živote. A čo nachádzame v našom filme? Hrdinky, ktoré na konci filmu naozaj našli rovnováhu života.

Samozrejme, Merdock tvrdí, že celá cesta ženskej hrdinky začína tým, že sa chce presadiť v mužskom svete. Všimli ste si scénu, kedy tréner dáva facku Eve, za to, že neurobila salto? Alebo scénu, kedy ho Eva prosí, aby sa aj on pridal k jej cvikom? Spájajú sa nám dva svety, mužský a ženský,... Práve tie črievičky, o ktorých sníva Eva sú jej snahou k opätovnému návratu k jej ženskej bohyni. Práve na postave Evy sa dá sledovať celých 10 štádií, ktoré Murdock označil vo svojej ceste hrdinky. S Vierou je to o niečo jednoduchšie, ona sa snaží odpútať od svojho ženského života, ale nesnaží sa presadiť vo svete mužov. Moja obľúbená scéna – Kodet jej vyznáva niekoľkokrát lásku, ona sa smeje, alebo pred nim uteká. Kto je tu nositeľom mužských a kto ženských vlastností?  Viera sa však nakoniec tiež po snahe zmeny svojho života s tým čo má  vrátila  ku svojej vnútornej bohyni. V jej prípade tu bol aj kúzelný pomocník (pojem z Cesty hrdinu J. Campella – postava, ktorá pomáha hlavnému hrdinovi nájsť správnu cestu ), a hneď dvaja. Postava jej mladého milenca, ktorý akoby určoval jej hranice toho čo si môže v živote dovoliť a postava jej manžela, ktorý jej často hovorí o ženských povinnostiach a nakoniec jej dokáže odpustiť, čo je prejavom, ako by povedal Murdock „muža s veľkým srdcom“, ktorého ženská hrdinka objavuje takmer na konci svojej filmovej cesty.

Samozrejme, nedá mi nespomenúť Sigmunda Freuda. Vo svojich Poznámkach a sexualite sa venoval otázke, čo je „mužské“ a „ženské“. Z jeho výskumu vyplýva, že chápanie týchto dvoch pojmov je založené na kontexte, v ktorom sa používajú. Podľa Freuda existujú 3 kontexty, kedy dokážeme presnejšie charakterizovať „mužské“ a „ženské“. Sociálny kontext, biologický kontext a kontext aktivity a pasivity psychiky. Biologický kontext- myslím, že netreba vysvetľovať. Sociálny – práve už spomínané archetypy, kedy máme v spoločnosti prijaté ženské a mužské- správanie, role, odevy, povinnosti,... Aktivita a pasivita psychiky – každý jedinec je aktívnejší v inej sfére, ktorá mu je bližšia. Všeobecne sa predpokladá, že by ženy mali byť aktívnejšie v rodinnej sfére, pri výchove detí. Tu sú mužský jedinci pasívny. Samozrejme platí to obojstranne. Avšak, ak som povedala, že biologická rovina je všetkým známa, tak dovoľte, Freud vás prekvapí. V každom človeku je ženské aj mužské... Avšak, jedna časť je rozvitá silnejšie. Samozrejme závisí to prioritne od sociálnej sféry, v ktorej človek vyrastá.

Čo tým chcel básnik povedať? Žena, je len človek, ktorý sa môže hľadať. Často sa hľadá každá z nás... Preto tak radi pozeráme filmy o silných hrdinkách, dokonca aj superhrdinkách. Chceme sa s nimi inšpirovať, stotožniť sa s nimi...Film je jedinečným prostriedkom, špehovať život niekoho iného. A okrem toho nesie aj odkaz svojej epochy.

Tak, ako v 60. rokoch v ČSSR bolo prijaté, že žena nad 25 rokov, je v prípade statusu singele starou dievkou, sa chopenie spoločnosti rozdelilo. Máme tu Vieru, ktorá je krásnym príkladom šťastne vydatej starostlivej ženy, ktorej hlavnou prioritou je rodina. A je tu Eva, ktorá je síce vydatá, ale jej prioritou je šport a preto sa nedokáže vrátiť k normálnemu životu.

Tri hrdinky filmu O něčem jiném... Viera, Eva a Viera (režisérka V. Chytilová). Ilúzia úspechu, ilúzia sna a skutočná realita, kedy si uvedomili, že snívali O NIEČOM INOM. Eva Bosáková snívala o olympiáde v 1964 roku. Čo sa stalo? Po premiére filmu, aj napriek dovoleniu  KS ČSSR, jej už viac nedovolili reprezentovať našu republiku. Viera Chytilová mala po roku 1971 pre jej televíznu inscenáciu Kamaráti zakázanú tvorbu, až do roku 1989. Zdá sa, že aspoň filmová hrdinka Viera našla svoje šťastie...

Radosť, ktorá priniesla STOPku...
Radosť, ktorá priniesla STOPku...  
Miroslava Moncmanová

Miroslava Moncmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Historik umenia, umelecká kritička a milovník umenia v každom jeho prejave Zoznam autorových rubrík:  Vizuálne umenie História a psychológia filmu Kultúra a umenie NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu