Slovensko je malou krajinou, ale naši spoluobčania sa nachádzajú v rôznych kútoch sveta, kde aj napriek vzdialenosti od Slovenska, pomáhajú rozvíjať naše umelecké prostredie. Jedinečnosť týchto umeleckých diel je neoceniteľná, pretože každá jedna umelecká výpoveď nám ponúka vstupenku do vnútorného sveta človeka, ktorý spomína, rozmýšľa a sníva o minulom, ale aj prítomnom.
Na začiatku sa hneď pozrieme na to, čo je to INSITNÉ UMENIE. Určite ste sa s ním už stretli, a nie jeden krát. V umeleckej obci sa toto umenie inak nazýva aj NAIVNÉ UMENIE. Ide o unikátny umelecký smer, ktorý začal svoju históriu v 20. storočí vo Francúzsku. Určite ste počuli o veľkom umelcovi colníkovi Rousseau. Vlastným menom Henri Julien Felix Rousseau (1844-1910), ktorý pracoval ako colník, čo sa stalo aj jeho neskoršou prezývkou. Autora často obviňovali z prílišnej jednoduchosti zobrazenia. Grafickosť jeho diel nebola v tom období hlavným umeleckým smerom vo francúzskom umení. Neskôr si historici umenia začali lámať hlavu nad tým, či sú scény, ktoré zobrazuje vo svojich dielach vôbec skutočné, alebo si ich umelec vymyslel. Práve on sa považuje za hlavného zakladateľa tohto prúdu vo svete umenia.
Pre umelcov naivného umenia je charakteristické, že vo svojich umeleckých dielach zobrazujú svoje “osobité chápanie sveta”. Autori sa neorientujú na to, čo je v danom období vo svete umenia “in”, tendencie, nové prúdy nemajú priamy vplyv na ich umenie. Často sa im hovorí aj “maliari čistého srdca”. Termín insitný pochádza od slova “insitus”, čo v preklade znamená “neškolený”. Umelci, ktorí vytvárajú takéto umelecké diela často nemajú odborné umelecké vzdelanie, ale majú umelecký talent a energiu tvoriť. Na Slovensku sa insitné umenie stalo veľmi príťažlivým v 60.rokoch minulého storočia. Začalo sa organizovať “Trienále insitného umenia”, ktoré organizovala Slovenská národná galéria.
O Slovensku v stvárnení insitných umelcov žijúcich v unikátnej lokácii Kovačica hovorí aj výstava “Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku”, ktorá je predstavená v Národnom dome Slovenského komorného divadla v Martine.
Pán Jozef Ciller pripravil v priestoroch foyer Národného domu unikátnu výstavu, ktorá svojou rozmanitosťou ponúka jedinečný výber z tvorby slovenských maliarov, ktorí žijú a tvoria v Kovačici. Práve tu sa nachádza najväčšia slovenská menšina, ktorá sa stala oživením miesta, ktoré sa nazývalo jednoducho “pustatina”. Ľudia, ktorí tu našli svoje útočisko sa venovali aktívne práci v súlade s prírodou. Keď nastalo obdobie zimy, prišla na rad zaujímavá, ale zložitá otázka “Čomu sa budeme teraz venovať?” a vybrali si umenie. Pri svojej umeleckej práci sa vracali k Slovensku, miestu, ktoré poznali a vnímali unikátnym pohľadom. Ich diela predstavujú veľkú etnografickú hodnotu pre slovenské, ale aj srbské umenie.
Obrazy predstavené na výstave poukazujú na postupný rozvoj a zmenu tendencií, ktorou si toto umenie prešlo. V 50. rokoch minulého storočia autori vytvárali svoje umelecké diela čisto pre radosť. Často krát ako spomienku na Slovensko a svoju minulosť. V 70. rokoch 20. storočia ich umenie dosahuje svoj vrchol, o čom sa môžu presvedčiť aj návštevníci výstavy. Posledná, teda tretia fáza, ktorou si prešlo slovenské insitné umenie v Srbsku sa začala ešte v rokoch 90-tych, a pokračuje dodnes. Často sa vracia k minulým tendenciám, ale každé jedno dielo predstavuje ich novú interpretáciu. Ak vás téma, ktorá je unikátno slovenská, zaujme, viac informácii sa môžete dozvedieť v knihe “Slovenské insitné umenie v Srbsku” (Gordana Blagojevic), ktorá vyšla v roku 2023.
Umelecké diela, ktoré sú predstavené na výstave pochádzajú zo súkromnej kolekcie honorárneho konzula Srbskej republiky so sídlom v Martine pána Mojmíra Vrlíka, ktorý je vášnivým obdivovateľom a zberateľom tohto unikátneho umenia.
Kurátorsky sa o spracovanie výstavy postaral prof. Jozef Ciller. Unikátne videnie jedinečného slovenského scénografa sa k výstave veľmi hodí. Pán Ciller sa hrá s malými detailmi umeleckých diel, s ich farebnosťou, ale aj generačným dedičstvom umelcov. Samozrejme, z veľkej kolekcie pána Vrlíka, bolo vybraných iba pár prác, ktoré vystihujú celú tvorbu insitných umelcov. Avšak, je to unikátna prehliadka umenia…
Pán Ciller umiestnil obrazy do vzájomného dialógu, čo dáva priestor pre nové vnímanie predstavených obrazov. Obrazy sa dopĺňajú spektrom farieb, ale aj formátovo. Každý jeden obraz vás viac a viac prekvapí. Niekedy obsahom, niekedy formátom a inokedy unikátnosťou spracovania.
Musím sa priznať, že som veľkým fanúšikom dreva, ako výtvarného materiálu. Preto sa pre mňa zlatým klincom výstavy stali 2 obrazy vytvorené s pomocou techniky intarzie. Ide o jedinečnú techniku, kedy sa obraz skladá podobne ako puzzle, ale z opracovaných kúskov dreva rôzneho druhu. Slovenské výjavy, ktoré sú na týchto obrazoch zobrazené, tak získavajú ešte väčšiu slovenskú harmóniu krásy a nášho materiálu. Taká je umelecká interpretácia Any Lenhart.
Pán Ciller sa pohral aj s ekitážou (menovky umeleckých diel a sprievodný text). Ako sám hovorí, bez názvu sa divák inak pozerá na umelecké diela, viac sa spolieha na vlastnú interpretáciu. A okrem toho, ako sám veľmi správne podotkol, ekitáž môže pri obrazoch vyvolávať vizuálny šum. Pohral sa v nich aj s farebnosťou, ktorá má divákovi pomôcť nájsť nové súvislosti. A samozrejme s ich umiestnením, ktoré dodáva výstave ešte viac hravosti. Takýto ohňostroj farieb a radosti sa skutočne hodí do takéhoto „viac klasického interiéru“.
Na výstave sú predstavení umelci, ako Ján Kňazovic, Ana Lenhart, Ján Bačúr, Eva Husáriková a ešte mnohí slovenskí insitní umelci, ktorí sú prekrásnym príkladom tvorivosti slovenského národa.
A ako sa dostať na túto unikátnu výstavu? Ideálne, ak navštívite jedno z predstavení umeleckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine, čo za to bezpochyby stojí. Ale, je aj druhý spôsob. Pri pokladni SKD sa nachádza vrátnica, kde vždy usmievajúceho sa vrátnika poprosíte, že by ste si chceli pozrieť výstavu “Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku” a on Vám zavolá dozor. A niekto môže mať aj šťastie a stretnúť sa priamo s pánom Cillerom, ktorý Vám o výstave a jednotlivých umeleckých dielach porozpráva ešte niečo viac.
Prečo práve táto výstava? Pretože slovenské umenie je unikátne a naše regionálne umenie tiež. Dnes sa mu bohužiaľ až tak veľa pozornosti neudeľuje, ale vďaka činnosti zanietených a umenie milujúcich ľudí sa k nemu môžeme dostať bližšie. A aj takýmto spôsobom ho navždy zachovať, veď je to časť našej národnej identity a časť slovenských dejín umenia, ale aj časť každého z nás…
