Monika Fabianová
Žena, ktorá prepočítava na lodičky
Cez okno sa šibalsky predral slnečný lúč, ktorý pošteklil Hanu na špičke jej bledého nosa. Zacítila prílev teplej energie a vyhupla z postele do nového slnečného dňa. Keď prechádzala okolo zrkadla, zachytila pohľadom svojú tvár. Bola stále krásna, aj napriek svojmu veku a deťom, ktoré vychovala. Zahľadela sa na každý detail svojej oválnej tváre, ktorú zdobili rozkošné hnedé pehy. Jediné, čo ju znepokojovalo, bola bledá pokožka, ktorá odmietala prijať čo i len náznak bronzového odtieňa. Jemne si prešla prstami po hlbokej vráske, ktorá zdobila jej čelo. Bol to jediný nedostatok, ktorý jej pripomínal všetko , čo prežila počas tých dlhých rokov.
