Písal sa rok 1888 a v studenom Anglicku nebolo bezpečné opúšťať svoje bydlisko. V kľukatých uliciach londýnskej štvrti Whitechapel sa udomácnil závan strachu a beznádeje. Aj keď vrah zanechal ,,len“ päť obetí, zapísal sa natrvalo do kriminalistickej histórii: svojou brutalitou, dokonalým ovládaním vraždiacich nástrojov, kričiacou iróniou v zachovaných listoch a taktiež na neposlednom mieste svojou skrytou tvárou. Naveky.
Prvé ochutnanie krvi
Sadistické chúťky prvýkrát ukojil prvého septembra. V nočných hodinách siahol na život štyridsaťdvaročnej Mary Ann Nicholsonovej, známej miestnej prostitútky. Svojej obete chladnokrvne podrezal krk a vzápätí ostrím predmetom rozpáral brucho. Prvá vražda, nevzbudila žiaden mimoriadny rozruch, keďže mieste ,,chudobné“ ulice boli známe svojimi uvoľnenými mravmi. Preto ani vražda ženy - ponúkajúcej sexuálne služby, nebola niečím, čo spôsobovalo v ľuďoch paniku. Prečo aj? Veď kedy sa spoločnosť zaujímala o násilné skonanie chudobnej nasledovníčky najstaršieho remesla na svete? Lepšie povedané, kedy sa spoločnosť zaujímala o obyčajného človeka? Spoločnosť počítala, že tak, ako sa vrah rýchlo zviditeľnil, tak sa aj rýchlo vytratí. A možno si to aj zaslúžila alebo provokovala. A na incident sa zabudne. Prostitútka dostala poľahky nálepku nespokojného zákazníka. Teda, žiadna plánovaná vražda! Alebo si mohli povedať, že ich je tu aj tak dosť. Asi takto podobne mohli zmýšľať nielen ľudia, ale aj polícia, ktorú usvedčovala neveľká pozornosť. Avšak nálepka sa pomali a isto strhávala. Ďalšie mienené kroky oboznámil Jack v liste, ktorý paradoxne priniesol pravdepodobne osobne na Central News Agency. Vety v liste vyrážajú priam dych : ,,Vážený šéfe, každú chvíľu počujem, že ma polícia chytila, ale putá mi zatiaľ nenasadili. Musím sa smiať, keď vidím, ako zo seba robia múdrych a tárajú o tom, že sú na správnej stope. Napríklad po tom vtipe s Koženou Zásterou ma naozaj pobavil. Mojím cieľom sú prostitútky a budem ich párať, pokiaľ sám neskončím v putách. Tá posledná fuška bola skvelá, tej ženskej som nedal ani vykríknuť. Ako ma teraz môžu chytiť? Veľmi ma to baví a chcem sa dať znova do práce. Čoskoro sa o mojich zvláštnych záľubách znovu dopočujete. Z poslednej fušky som si vo fľaši od piva schoval krv na písanie, ale stuhla ako lepidlo takže sa s ňou nedá písať. Dúfam, že červený atrament postačí. Ha ha. Ďalšej šľapke nabudúce ufiknem uši, len tak pre zábavu, čo myslíte? Nechajte si tento list pre seba dokiaľ toho neurobím viac, potom to rovno zverejnite. Mám pekný a ostrý nôž a ak dostanem šancu chcem sa dať hneď do práce. Veľa šťastia. S úctou váš Jack Rozparovač. Nehnevajte sa, že som sa podpísal pod prezývkou,“ toľko z prvého listu. No polícia si nestačila dočítať, ,,Fuškárové“ ironické poznámky, pretože slová smerovali len k jednému cieľu, znovu zabíjať.
Londýn sa zmieta v strachu
Chorý deviant o osem dní znovu pripravil krvavé odpratávanie z toho, čo sa volalo kedysi ľudské telo. V tú osudnú noc si vytipoval za svoj cieľ ďalšiu prostitútku - Annie Chapmanovú. Nedopadla o nič lepšie, ako Mary. O niekoľko minút prehrala svoj boj o holý život. Avšak, tu nastal problém, pretože všetko, čo nie je náhodné a čo je teda plánované a najmä násilné v ľuďoch vyvoláva hrôzu, strach a beznádej. V tomto položení už prestalo platiť pravidlo, že aj tak išlo len o prostitútku! Niečo ľudské v človeku sa opäť pohlo? Alebo to bol len strach o vlastný život? Tak, či onak, ,,Rozparovač“ sa stal témou číslo 1. A v tomto prípade sa musel ,,pochváliť“ a svoje úvahy zanechal v liste, nazvanom ,,Smelý Jack“ : “Vážený šéfe, keď som vám dal ten tip nerobil som si srandu. Už zajtra o Smelom Jackovi znovu budete počuť. Tentokrát boli dve. Tá prvá trochu pišťala, nemohol som ju hneď doraziť. Nemal som čas odrezať jej uši pre políciu. Vďaka, že ste si ten posledný list nechali pre seba, než som sa dal zase do práce. Jack Rozparovač“.
V jednu noc, dva životy
Dnešná noc však bola iná, ako tá, pri ktorej zniesol zo sveta prvú obeť. Odlišovala sa počtom obeti, ale aj spôsobom usmrtenia. Pri tretej vytipovanej obeti ,,Smelého Jacka“ niečo pravdepodobne vyrušilo, keďže išlo o prvú obeť, ktorú nezohavil. No neostal naprázdno, pretože o hodinu si zopakoval rituál – až do konca. Stretol štyridsaťtriročnú prostitútku Catherinu Eddowesovú. Ženu sa neunúval napadnúť na chodníku, kde telo dôkladne vypitval. Ruky však najviac zamestnávali obličky. Po hrôzostrašnej dráme svoj bezcitný čin spísal a znovu nechal uverejniť : ,,Z Pekla Pánovi Luskovi Pane, posielam vám polku ľadviny ktorú som vyrezal jednej ženskej a schoval pre vás. Ten druhý kus som si opiekol a zjedol, naozaj som si pochutnal. Až chvíľu počkáte, pošlem vám aj nôž ktorým som to urobil. Váš Chyťte ma keď to dokážete pán Lusk,“ toľké vysmievajúce sa slová.
Už nestačí hľadať smrť v uliciach
Šesť týždňov Londýn napäto čakal, čo bude. Šesť týždňov Londýn tajne dúfal, že tak ako Jack rád ,,písal z pekla“, tak aj ,,písať z pekla“ ostal. Bez návratky. To, ale Londýn ani v najmenšom netušil, že udrie oveľa citlivejšie. Prečo? Jack zmenil lokál. Jack si to zamieril do bytu. Miesto vyhradené len jej vlastníkom a nájomníkom. Beštia prekročila citlivý prah. A ľudia sa mali právo pýtať : Kde sa máme cítiť bezpečne, keď už doma nie? Mary Kellyová ležala mŕtva na posteli a vnútornosti pohádzané okolo obete a okolo izby svedčili o fanatickej neľudskosti.
Horúca stopa?
Zatiaľ čo Jack usmrtil ďalší život, vyšetrovatelia spájali malé kúsky, či skôr útržky stôp. Medzi podozrivými zazneli také mená ako: Sir William Withey Gull - dvorný lekár kráľovnej, vojvoda z Clarence, vnuk kráľovnej Viktórie, právnik John Druitt, George Chapman, Princ Albert Viktor.
Kto je teda vrahom? Kto mal motív? Sir William Withey Gull - mimochodom prezentovanie Wiliama v úlohe vraha bolo veľmi obľúbené vo filmovom priemysle. Prečo by však mal rozdávať smrteľné údery? Mal vážny dôvod. Vydieranie kráľovskej rodiny! Viktorin vnuk bol muž ľahkých mravov. Jeho výsledkom bolo nemanželské dieťa s istou neznámou prostitútkou. Ako to však všetko do seba zapadá? Karty rozdala Mary a svoje informácie chcela speňažiť u kráľovskej rodiny.
Ale aj vojvoda z Clarence mal svoj dôvod. Trpel duševnou chorobou. A k dobru mu určite nepridala jeho nevypočítateľná povaha. Zabíjal on? Svedkovia tvrdli, že vojvodu z Clarence výdavali na predmestí londýnskej štvrti Whitechapel. Možno to boli jeho stopy a možno bol len jeden z mnohých využívajúci známe služby.
Ako do hry zamiešal svoje karty právnik John Druitt? Poznávacím znamením bolo, že nenávidel ženské pokolenie. Je možné, že vrahove obete boli len náhodné? Prostitútky mohol len vnímať, ako len ľahkú korisť. No po stále rovnakom točiacom sa smrteľnom kolotoči – to bolo nemožné. Okrem iného spáchal samovraždu, svedkovia ho našli utopeného. Ťažilo Johna svedomie? Uniformovaní muži zákona zaistili nebožtíkov list. Je možné, že si úľavu ventiloval v liste? Polícia zdrap papiera nikdy nezverejnila. Čo potom posledná obeť?
A v neposlednom rade aj princ Albert mohol mat záujem zo sveta zniesť prostitútky. Vedeli o jeho nemanželskom dieťati. Nevinne batoľa mohlo spustiť lavínu nekontrolovateľnej špiny. A špinu treba odstrániť. Či nie?
Alebo to bol niekto, kto sa nenachádzal v kruhu podozrivých?
Skrytá tvár
Hoc nevieme určiť totožnosť vraha, jeho skutky vypĺňajú a vykresľujú charakteristickú mozaiku ,,Párača“. Všetky vraždy boli vykonané precízne, poukazovali na neomylnejú znalosť ľudského tela. v prípade zohaveného tela Eddowesovej, resp. pitva jej obličky sa uskutočnila v tme, bez prísunu svetla. To však neznámemu nezabránilo aby nedokončil vraždu precízne. Ďalej máme veľmi veľa informácií v korenšpodencií, ktoré vrah s obľubou posielal ,,svojim” mužom zákona. Cítiť v nich silnú túžbu po medializácii, ktorá ruka v ruke drží krok s pocitom nedosiahnuteľnosti. Zdá sa, že aktívna účasť v písaní vyvrcholila, a zaokrúhlila sa ustálene pri čísle 600. Toľké bezcitné výlevy obsahujú majiteľove podpisy. Uznané sú však len tri, nazvané : "Vážený šéfe", "Smelý Jack" a "Z Pekla".
Maska vraha ostáva naďalej posmešné nasadená. Napriek tomu verejnosť, bezpečnostné zložky a filmárov, fascinuje skrytosť tejto záhadnej postavy.
Foto - internet
