Keď dotknem saneba, prebehne mojim telom zvláštny pocit, cítim lahodnú chuť niečoho nového,neznámeho a tajomného.
Po vzostupe, všakprichádza pád, ktorý nie je podmienkou môjho stúpania do výšav. Stáva sa to z časuna čas a na tieto pády som pripravená. Niektoré pády trochu bolia, keďobijem si kolená ale sú aj také pády, ktoré sú o držku. Tie mi z tvárezoderú úsmev a ten úsmev, ktorý sa snažím späť pričarovať je kyslý akocitrón.
To sú tie pády,ktoré ma naučia premýšľať a zvažovať. Dokedy? Len do ďalšej túžby stúpať k výškam,medzi oblaky, kde hlavu prevetrá ozónu veľký prievan. Medzi oblaky, ktoré súmäkké ako páperie a bosou nohou dotknemsa nebeskej rosy. To sú tie pocity, ktoré sú len a len moje. Keď niečo michýba...........snívam v oblakoch bosá.
