Mónika Kačmariková
Rozprávka? Skutočnosť? Tvrdá práca?
Kde bolo, tam bolo, bolo jedno malé mestečko plné milých a dobrých ľudí a v strede toho celého som sa ocitla ja. Ja ploštica, ploská. Dovoľte mi predstaviť sa.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Súkromné
Mónika Kačmariková
Prvááááááááááááááá
Boli nerozlučné, mladé a ešte neoperené. Bolo ich šesť a v triede ich ináč nenazvali len MAFO 6, teda mafie aké majú byť. Beba bola zástupcom takzvanej bifľoskej kasty a večne drilovala do hlavy všetko na čo si len profesori spomenuli až sa jej hrubé sklá na okuliaroch zahmlievali. „Chcem byť inžinierkou“ to boli jej priority. Zlata, mĺkva a zádumčivá, blonďatá krása, ktorá mala všetko na svojom mieste a za svet by nikomu neprezradila, prečo nájdete smútok v jej očiach.
Mónika Kačmariková
Krájaný lekvár..........?
Keď bolo marhúľ málo, dostala moja Zuzu od dobrej duše za jedno vedro marhúľ. No na kompót málo, tak čo s nimi? „Dobrý lekvár na zimu nie je zlý,“ pomyslela si a dala sa do práce.
Mónika Kačmariková
Bolo jej dopriane.......
Slová, obyčajné slová ju priviedli na myšlienku zažiť niečo, čo jej utvkvie v pamati a nevezme jej to nikdy nikto.
Mónika Kačmariková
Prejav slobodnej vôle
Praha poobede, ruch a uponáhľaní ľudia všade, kam sa len pozriete.
Mónika Kačmariková
Som negatívna.
Vždy a všetko riešila s nadhľadom a nebolo nič, čo by sa jej zdalo nevyriešiteľné. Vedela, že na všetko musí byť riešenie. Všetko sa dá nejako riešiť. „Je veľa veci v živote, na ktoré nemáme vplyv, ale všetko zlé je na niečo dobré a všetko čo sa stane, má nejaký odkaz, či zmysel“ myslela si to vždy.
Mónika Kačmariková
Čaro písaného slova.
Včera som dostala list od pani, ktorej som poslala fotky z dovolenky. Poprosila, ma, či by som ju neodfotila. Tak som ju odfotila, vymenili sme si adresy a ja som jej sľúbila, že jej fotky pošlem.
Mónika Kačmariková
Čakanie na tieň..........
V ten večer, akoby sa niečo rozbilo, či rozbehlo sa snáď a všetko naokolo pálilo a hlboko v duši nechávalo ten ukrutne zvierajúci pocit nepotrebného, odloženého predmetu.
Mónika Kačmariková
Hľadá sa harmónia........
Celý život pozostáva z toho, že sa niečo učíme, objavujeme a chceme čosi dosiahnuť. Tak to predsa má byť a posúvať sa vpred, je naša prirodzená túžba.
Mónika Kačmariková
Už sa nebojím.......
..........otvorila oči a veľkými očami sa dlho dívala na biely plafón ako na nepopísaný list papiera. Zdalo sa to ako celá večnosť, minulosť premietnutá na bielom plafónovom plátne.
Mónika Kačmariková
A zase tá Zuza...........
Zuzy, asi zakapeme od nudy. Vždy sa okolo nej dejú nevídané veci. Raz vybehne zo sveta a bude toho škoda. Tento krát si to odniesol len jej vykĺbený palec a naša bránica. Nikdy by som sa z nešťastia a utrpenia iných nesmiala, ale takto?
Mónika Kačmariková
Prvorodený............
Narodil sa prvorodený syn. O prvorodených sa hovorí, že sú piliermi vzťahu. Sú celoživotnou spomienkou na prvý vzťah, ktorý sa nekončí. Adam prišiel na svet a medzi toľkými ľuďmi bol zrazu stratený.
reklama
Mónika Kačmariková
Platiť? Tak to teda nie!
Obedňajšia prestávka! Pre zamestnanú ženu to môže znamenať buď: „idem na obed a dobre sa najem,“ alebo „idem na nákup a za polhodiny odbudnem poobedňajší nákup.“
Mónika Kačmariková
Kam to pichneme? Do žily?.....
Zuby, moje, zuby, zakvílila Zuza a bolesť, ktorá jej vpálila zo zuba rovno do hlavy bola neznesiteľná. „Pomóc, pomôžte mi niekto a vybite mi tie kly z úst. Pomôžte prosím!“ Chvíľu sa ešte trápila nadopovaná ružovými lentilkami.
Mónika Kačmariková
Úplatok pre pána riaditeľa.
Utiekla som z manželstva, lebo nikto nesmie byť k dieťaťu zlý a cítila som, že ak Adamkov otec je ku mne zlý, ja ho musím pred týmto javom uchrániť.
Mónika Kačmariková
Konvalinky zvonivé, no bez smiechu.
Za oknami bola prekrásna, hlinou voňajúca jar. Trávou vyrušená, vlhká, spánkom odfukujúca zem sa ponúkala k prebúdzaniu všetkým nežným rastlinám. Snežienky, bledule už síce dávno zabudli, že kvitli, ale orgován bol stále ešte v plienkach puku.
