Z práce rýchlona nákup a domov, šup, šup. Miláčik čaká doma. Štefka otvorila dvere bytu.Známa vôňa domova, chládok a „moje kráľovstvo“ preletelo jej hlavou.
„Milačku, kde si?“zašvitorila vo dverách. Našla ho v kuchyni, zhrbený v kredenci, riadpovykladaný kde sa len dalo. „Čo to tam robíš, zlato?“
Povytiahol sa z kredenca:„sifón je celý zatrepaný, tak som ho odmontoval a čistím, ho.“
„Dobre zlatko, sišikovný“ pochválila a vošla do spálne. Rýchlo sa prezliekla, aby bolanápomocná. Tričko a krátke šortky to spravia. Vošla do kuchyne. Miláčikbol kdesi v kúpeľni.
„Ách zas ten neumytýriad“ pomyslela si, pohla pákou na batérii a pustila sa do umývania. Zopárhrnčekov od raňajok, nejaké taniere „čo mi voda prská na nohy?“
Zvýskla a z hrôzouzistila, že voda z drezu jej strieka na nohy, v sekunde zatvorila páku nabatérii.
Vtom vošiel dokuchyne „šikovník“ a neveriac pokrútil hlavou „čo to robíš moja?“
Zlostná sama naseba, ale nedala sa: „zabudla som, nó.“
Vošla do kúpeľnea vzala lavór a handru.
„Ja som ale ťava“pomyslela si „len som si roboty prirobila.“
„Už aj topoutieram, miláčik“ ospravedlňujúco dodala. Do poslednej kvapky pozbierala voduv kredenci, na dlážke a utierkou poutierala celkom do sucha.
Keď už nevidelaani kvapku vody nikde na zemi, ani v kredenci, vzala lavór a pracne pozbieranúvodu vyliala do výlevky.
„Znova mi vodaprská na nohy“ pomyslela si, ale už so záchvatom smiechu sa obaja zvalili nazem a neprestávali sa smiať, ani keď ich syn zastal vo dverách s otázkouv očiach „čo vám obom preskočilo?“
