Pusťe srdce na špacír

Vždy robila všetko s rozumom, aj keď sval, ktorý brzdí mozog a poháňa telo a vášne jej narobil v hlave niekoľkokrát chaos.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Všetko, čo saokolo nej dialo si vysvetlila a pokúšala sa porozumieť pre ňu ajnezrozumiteľným a nepochopiteľným veciam a dejom. Chladná hlavaa spokojnosť všetkých naokolo (teda väčšiny, veď kto by už vyhovelkaždému?) bol základ jej bytia.

To bol základa základy majú byť pevné, aby na nich mohol stáť dom. Dom plnýšťastia, istoty, radosti a porozumenia. Z kroka na krok, zo dňana deň, z minúty na minútu budovala dom. S pevnými základmia rovnými múrmi, so spoľahlivou strechou a bleskozvodmi naokolo, nakopci, blízko k slnku a neďaleko vody. S takou odhodlanosťoua vierou v zdar ukladala tehlu k tehle, vlastnými rukami ichzliepala a zapadali ako skladačka.Výsledok bol hotový, pevný dom na pevných základoch stojí a ľudiav ňom sú spokojní, šťastní a istí. Teraz stojí pred domoma zisťuje, že základy sú pevné, udržia všetko, len sem tam objavilipukliny, škárky, ktoré sú prázdne a špatia. Stojí pred domom, je mohutný,pevný a krásny a trhlinky a škáry vidí len ona.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Prečo, ako,kedy?“ otázky jej nedajú pokoja. Veď každá jedna práca na dome bola odvedenáperfektne, každá tehla zapadla na svoje miesto, okná sú veľké a svetlozalieva každú miestnosť, obyvatelia si užívajú blahobyt a spokojnosť, „takako sa tam dostali tie trhlinky?“ Veď s rozumom, to ide dobre. A akrozum sem-tam prehlušil ten neposednýsval, čo poháňa telo v pred a v duši narobí šarapaty kus, vždyvedela, ako si s ním poradiť. A zrazu trhlinky, ktoré volajú poúprave a pomoci.

„Pomôžem mu,upravím ho!“ rozhodla sa rázne a plná odhodlania. Odložila na chvíľu rozuma pustila nezbedný sval na špacír. A ten sa rozbehol ako o preteky.Prešiel stovky kilometrov, doprial si všetko najlepšie, to o čom doterazmohol len snívať. Prešiel sa lesom, zaveseným v neistej istote. Posedel nabrehu rieky, pochodil po mokrej tráve, urobil 1000 a jeden krok, naplnilsa vášňou. Pohladil všetko milé a všetko prívetivé schúlil do svojho vnútra. Každý dotyk, každý pohľadúsmev, každý nesmelý pohyb, či dotyk. Prvýkrát zistila, že rozum je základ, aleten nezbedný sval musí mať voľnosť. Teraz ju cítila a predsa pevný základvyhral. Voľná s pevnými základmi, naplnená energiou, ktorú si kdesi ukradlasa vrátila zaliepať dom, ktorý na jej prekvapenie má po návrate ešte väčšietrhliny, než kedykoľvek pred tým.

SkryťVypnúť reklamu

Zovrelo jejsrdce. Zradný orgán vzdorujúci mozgu.

Toľko vecípochopila v jednej minúte a zrazu nechápala vôbec nič. Čo sa jej tovlastne prihodilo?

Pusťte srdce našpacír, dajte mu voľnosť..............

Mónika Kačmariková

Mónika Kačmariková

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajná žena. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
INESS

INESS

110 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu