Šéf zamestnancovi:
"Rudo, ráno o ôsmej príde kamión so sklenou vatou, treba ho ísť počkať na benzínku."
"OK, ako ho spoznám?"
"Je bielej farby."
Zamestnanec tesne pred ôsmou dofrčí na benzínku, biely kamión už čaká na mieste. Mávne rukou na šoféra, ten na znak porozumenia blikne svetlami. Obidve vozidlá sa vydajú do skladu stavebného materiálu, ktorý je vzdialený cca 10 km od miesta stretnutia.
Chlapi vystúpia zo svojich vozidiel, podajú si ruky, nálada je ok, všetko prebehlo hladko.
Zamestnanec vodičovi kamiónu:
"No... môžme vykladať."
"Ale veď treba precliť..."
"Čo precliť? Veď nemáme nič na preclenie."
"Akoby nie? Odevy sa predsa musia... či nie?"
"Aké odevy? Snáď si nemyslíte, že budeme otepľovať domy šmatami?"
Nálada okamžite klesla pod bod mrazu, prepravca odišiel zronený netušiac, kam sa má pohnúť ďalej a zamestnanec frčal späť na benzínku, kde ho už netrpezlivo očakával "pravý" biely kamión plný sklenej vaty. A skôr, než ho odviedol naspäť k skladu na vykládku, sa verbálne uistil o tom, že si skutočne rozumejú... :)
