Katarína Moravová
Mamy mamám Slovenska
Raz sme si volali s Danielou. Pracovala vtedy v krízovom centre. Viete, pýtate sa také bežné veci - ako sa máš a čo robíš? Veď sme kamošky. Jej odpoveď mi však v ušiach znie doteraz: "Dnes k nám prišla mama s dvomi malými deťmi. Cestovali stopom v noci 200 km cez pol Slovenska. Utiekli pred násilným otcom. Nemali so sebou nič, len veci, ktoré si stihli obliecť. Nemala som im čo poskytnúť, ponáhľala som sa domov a napochytre som povyberala niečo po našich deťoch. Vzala som aj hrniec s obedom, veď my si ešte niečo navaríme. Tak teraz sedím a chvíľku oddychujem, som spokojná. Traja ľudia sú zaodetí, sýti a v bezpečí..."
