Šiesty rok na materskej mi už udiera na mozog. Aj moja nedokonalosť. Pocit osamelosti mnou preniká skr-naskrz. Deti akosi nik neučí, že mama by sa mala poslúchať... Postupné upadanie do apatie, prepchávanie sladkosťami a úniky z reality vyvrcholili žiarlivostnou scénou môjho manžela.
Uprostred najväčšej krízy som náhodou našla (na stránke s receptami) odkaz na www.nanicmama.sk - "pre všetky milé, uštvané, frustrované a inak postihnuté mamy".
Táto stránka nepotrebuje komentár. Na moje ubolené JA zabrala ako balzam. Zistenie, že nie som sama "postihnutá" ma konečne nakoplo správnym smerom. Ďakujem, milé nanič mamy :)