Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Zasa si rozbil obloky na mojej duši.
Cez bezfarebné črepiny mi na šťastie prší.
Bezradný stojíš v náhlom daždi
tváriac sa kyslo. Si chlap, navždy.
Pred prievanom z okna unikol si dvermi
ako ti mám veriť, keď hovoríš mi ver mi?
Zas bolesť z tváre stieram opakom dlane.
Ty pod dáždnikom čakáš, kedy už prestanem.
Tak som si zvykla hovoriť: nestoj ako drevo,
slzy sa stratia keď objímeš ma vrelo.
