Píšem ti takú krátku básničku
kde strieda sa pravidelne rým.
V pohári na stole mám tvoju ružičku
a ešte stále tomu neverím.
Nemôžem za to, no rozum sa vzpiera
uveriť, že to všetko pravda je.
Také je to krásne, až mi srdce zviera
a už niet viac pre mňa nádeje.
Z tohoto nevyviaznem tak ľahko
veď vlastne ani netreba.
Už viem z čoho mi je tak sladko
- zaľúbila som sa do teba.
Mala som sedemnásť a hlavu plnú snov...
Dnes sme svoji už 7. rok a máme tri podarené deti. Vďaka Ti za ne, aj za Teba.
P.S. Ako veľmi?
Tak ako motýľ ľúbi kvety.
Tak ako čokoládu deti.
Tak ako mravček omrvinku chleba.
Tak ja ľúbim môj milý teba!