Zrútil sa nám most
a ja padám do dravej rieky
s pocitom, že sa utopím
odrážam sa od dna znova a znova
Cítim pulzujúce prúdy
ktoré sa so mnou zahrávajú
a ja sa topím
v dravej rieke bolesti
Polomŕtva viac nevládzem
odraziť sa od toho bahenného dna
a vtedy zrazu pocítim
že most k životu netreba.
Mám krídla, áno mám
smiem letieť k nebeským výšinám
už sa viac neutopím.
Mám krídla, áno, mám
vznášam sa ponad rieku letím
priepastiam zbohom dám,
som tá istá, ktorou som bola pred tým.
Ako vták, ako motýľ
vnímam voľnosť, vidím z výšky svet.
...modrosť morí a zeleň zeme!
Nie, už sa neutopím, i keď mosta niet.