Múza

Maliar rozmení si ťa na farby,
básničkár zasa na slová,
každý, kto hudbu miluje
v melódii ťa uschová.

Múza, ty víla strapatá,
smeješ sa, keď sa s tebou hrajú
umelci vo svojich dielach pestrých
duše ti denne darúvajú.

Zakliala si nás na večnosť,
potvora, načančaná svetom kráčaš,
raz si v malom kvete, raz si vetrom,
raz pestrý motýľ, raz drobné vtáča.

Sem - tam nás s chuťou za nos vodíš,
občas sa dávaš celá spoznať,
slnečné lúče pretavuješ
do zlatých bobúľ strapcov hrozna.

Inokedy si malinová
na pery dievčat sadáš rada,
v pohľadoch chlapcov švárnych sliediš
za láskou po záhradách.