Púpavová

Prezrádzam sa ti, celá nerozumná
rozhádzala som všetky žitné stohy.
Opitá nocou objímam staré humná,
zmyselne dráždia moje bosé nohy.

Belasá sukňa podkasaná,
ňadrami naplnená ženská blúzka
z bieleho ľanu hrubo tkaná
myšlienky tvoje sťa hrach lúska.

Tá krása nedbalivo obnosená,
zatína do hviezd, do mesiaca.
Do tvojho tela krešem orosená,
pod holým nebom prudká, útočiaca.

Horúce pece tmavé chleby pečú,
už dávno ránom zbledla zlatá luna
a zo mňa stále tvoje šťavy tečú,
doznievam ako rozzvučaná struna...

Strapatá ležím medzi púpavami,
iskrivé oči peľom zafarbené.
Zas pohrávam sa s medovými snami.
Tam ležia. V tráve voľne pohodené.