Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
V nekonečnom vesmíre človečiny
uprostred hlbočiny ľudskosti
hnetieme s láskou chrabré činy
a šlukujeme z cigarety hlúposti.
Na svet sa usmievame zbežne
cez horizont dennej všednosti
kovové priamky rovnobežné
exportujú vlaky - smer k večnosti.
Výpravca Čas máva z perónu citov
za každým vagónom ilúzií
na bolesť si človek pomaly zvykol
vie, že je nielen z chleba živý.
A tak, obklopení dejinami
po koľajniciach bytia hrkoceme
s túžbami, strachmi, eufóriou, snami...
v ústrety budúcnosti cestujeme.
