Zohavená.
Vlastnými slovami.
Padám na kolená
so zopnutými dlaňami
šepkám
sväté mená.
Hej Bože,
vládca večnej ríše!
Pohliadni na mňa
pozri čo v duši píšem
naveky stratená
v rétorickom daždi.
Zatratená
navždy
do seba zakliata.
Na sklenú bránu neba
frázami tlčiem,
s pocitom dieťaťa
písmenká vraždím.