Prvé dôchodky v Euro mene sú takmer roznesené. Zostávajú už len dva pozorovacie dni. To, ako sa adaptovali na nové peniaze naši dôchodcovia je viditeľné už teraz:
"Ale nás obriadili..." - sťažka si povzdychla tetuška, ktorá práve obdržala pri poštovej prepážke dve zelené stovky a pár drobných. Okolo stojaci sa pousmiali, ale bol to úsmev porozumenia.
Dôchodcovia z môjho poštárskeho rajónu sa príchodu novej meny báli ako čerta:
"Čo nás to len čaká, čo to len budeme robiť? Každý nás oklame, veď my sme už sprostí na takieto novoty..."
Človek ich chlácholí ako vie:
"Nebojte sa, keď ste už doteraz toľko prežili... nejaké Euráče vás predsa nepoložia na kolená. Poradíme vám, pomôžeme, spolu to zvládneme..."
Ale pravdu povediac - nechcela by som byť v ich koži. Najmä v koži tých najstarších.
Jeden ujo stále božekal, že ho zas idú okradnúť ako voľakedy:
"Robiu som na píle ako somár, dom som chceu stavať, reku zarobím, bude drevo na väzbu a figu!"
- dávno prežitá krivda mu aj teraz napĺňa belasé oči slzami a mne stisne srdce. Veru nejeden dôchodca spomína na časy, keď komunisti menili peniaze - len určitý obnos na osobu, vraj vtedy bankovky aj dolu potokom plávali. Po tejto zlej skúsenosti sa ich strachu z novej meny nemožno čudovať. Lenže: "Nemáme na výber, na to sú inakší páni, aby za nás rozhoduvali a nám ostáva len držať hubu a krok!"
Nuž, aká je teda realita? Takáto:
Ľudia sú usmiati, ale za ich úsmevom sa ukrýva nepokoj. Poniektorí sa netaja tým, že si už aj poplakali. Ale nové peniaze sa im páčia, pekne šuchocú aj cvendžia. Nesmelo po nich pokukujú, prvý kontakt je opatrný, rozpačitý. Takto to bolo najmä u dôchodcov, ktorí dostávajú výplatu na začiatku mesiaca. Okolo 10. - 12. dňa rozpaky aj nesmelosť ustupujú, po šestnástom sa už objavujú prví suveréni. Lenže:
"Ujo, tuto máte doplatok - to od začiatku nového roku až po dnešný deň. A toto je výplata, privýšili vám, výmer vám donesiem zajtra, posielajú ho až na druhý deň."
Odčítam na stôl nové Eurá a cítim sa pri tom mizerne, lebo ujo na mňa pozerá nechápavým pohľadom. Statočne sa usmieva, ale vidím, že vôbec netuší výšku svojho dôchodku. Nuž vytiahnem kalkulačku, všetko mu to prepočítam, dôrazne zopakujem, poniektorým rovno výsledné sumy zapíšem na papier. Ujo sa usmieva istejšie, a potom sa nesmelo spýta:
"Dievča, nehnevaj sa, môžem sa ťa dačo opýtať?"
"Samozrejme, čo len chcete, čo potrebujete?"
"Vieš, už by som tomu ako tak rozumeu, ale stále neviem... koľko to ide tých centou do celieho eura???"
"Sto ujo. Sto. Tak ako halierov do koruny, budete si pamätať?"
A potom postupne ukazujem hodnotu každej mince v približnom prepočte na koruny:
"10 centov máte 3 koruny, 20 je šesť korún... a táto stovka sa rovná trom tisíckam..."
- tu som zaváhala, či doplniť aj 126 Sk, ale pomyslela som si, že nebudem radšej komplikovať už aj tak skomplikovanú situáciu. Dobre som urobila, lebo pri rekapitulácii sa odohralo toto:
"Aha, takže táto zelená stovka, to je tisíc..."
"Nie ujo, to sú tri tisícky!" - kričím mu do nahluchlého starého ucha.
"Dobre, dobre... takže tisíc."
"Nie ujo, TRI! TRITISÍC!!!" - to už ukazujem aj na prstoch a akosi mi je zúfalo.
"Jáj! Tritisíc... aha, hej veru. Tritísc je to... už budem hádam vedieť. Ďakujem ti."
- a v jeho očiach sa zrkadlí naozajstná vďaka.
Rozlúčim sa a postupujem ďalej takýmto spôsobom až na koniec dediny. Poniektorí dôchodci sú čipernejší, vedia sa celkom dobre orientovať, tí najlepší vedia používať aj eurokalkulačku. Ale je ich žalostne málo. Drvivá väčšina len zhrnie vyložený dôchodok na kôpku bez prepočítania s tým, že im to ich Jožko alebo Marka poukazujú ešte raz, a že spolu tým Americkým peniazom nejako na fígeľ prídu...
Poštárska pochôdzka sa takýmto tempom niekedy končí večer po piatej, keď je už vonku poriadna tma. Občas sa už aj hanbím, že sa takto neskoro šmáram s poštou po dedine, najmä keď sa vždy nájde nejaká "milá" duša, ktorá sarkasticky podpichne: "A kdeže si tak dlho?" Niektoré veci ľudia nepochopia, pokiaľ ich sami nezažijú. Mne osobne však poštárske remeslo prináša toľko krásnych ľudských okamihov, že mi stojí za to pechoriť sa s niekedy neúnosným množstvom pošty aj 9 - 10 hodín denne, hoci mám zaplatených iba 6.
Nuž teda toľko na tému dôchodcovia versus Euro.
