Napríklad prekvapenie spomínanou vetou, aké zažila moja kamoška. Presťahovali sa do bytu
s tenšími stenami a ráno po "prítulnej noci" si ju najstaršia dcéra premerala pohľadom od hlavy po päty: "Mami, mohli by ste byť v noci tichšie?" Zostala stáť ako obarená, červenajúc sa pred vlastným dieťaťom.
"Hanbila som sa ako pes..." - zasmiali sme sa nad šálkou kávy.
Raz som si vypočula príhodu o dievčatku, ktoré rodičia poslali po niečo do obchodu. Malá bola smelá, s podrezaným jazýčkom. Skôr, než nakúpila, stihla poriadne hlasno informovať predavačku:
"Teta... a u nás v noci strašilo!"
"Naozaj?"
"Hej veru! A mama sa musela schovať pod ocka!"
Všetci prítomní zákazníci sa pobavene uškŕňali... a pol dediny v ten deň vedelo, ako u XY strašilo :).
Čo vidíš na inom, čakaj na sebe. Budem si musieť nachystať nejakú inteligentnú odpoveď pre našich drobcov, veď čo ak bude strašiť aj u nás? ;)))
