Keď sa štandardne zamyslím, zoberúc do úvahy všetky doteraz prežité momenty, situácie, vzťahy atď... spoznané osudy ľudí blízkych i vzdialených... prečítané, vypočuté, nakreslené myšlienky farebné alebo čiernobiele, rezonuje vo mne tisíc otáznikov. Raz plytko, inokedy veľmi intenzívne.
Žijeme dobu, ktorá veľmi dbá o starostlivosť ľudského tela - taká diéta, také cviky, taká vizáž, taká kozmetika, taká plastika, také posilňovanie, také prípravky na chudnutie... sypú sa na nás z každodenných médií - viditeľne, počuteľne, hmatateľne. Občas únavne.
V zdravom tele, zdravý duch. Všetko treba. S mierou samozrejme. Prirodzene, ľudsky, vytrvalo a zdravo.
A čo posilňovanie duše? Čo okresávanie charakteru? Netreba? Zle sa to predáva, viem. Voľný spôsob života je pohodlnejšie riešenie.
Som človek rozumný, aspoň latinské pomenovanie môjho druhu to tak hovorí, nuž budem sa tváriť, že tomu verím... veď kto sa nepovažuje za rozumného, všakže? Teda... ak som tvrdohlavá, dobre by bolo okresať túto vlastnosť, dokázať vyformovať svoje vnútro tak, aby prepustilo cez nepriestreľný múr aj názor nikoho iného. Aspoň na porovnanie.
Sebazdokonaľovanie. Namáhavé úsilie.
Okresávanie vlastného charakteru, márnomyseľného ega, lenivosti, pohodlnosti, hnevlivosti, urážlivosti, márnivosti, panovačnosti. Pestovanie trpezlivosti, ochoty, ústretovosti, vytrvalosti.
Ľudskosť a vôňa človečiny. Sebaovládanie, sebadisciplína, pokora, ohľaduplnosť a tolerancia...
Ošúchané konzervatívne frázy? Vdýchnime im život. Aspoň na okamih.
Sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda iného. Do ruky ruku, do dlane dlaň... aby sme sa neboleli.
Úsmev prosím :)
Príjemný deň.
