Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko... táto stará pravda nám je všetkým dobre známa.
Netuším, kto rozhoduje o tom, čo bude zaradené do spomínaného vysielania pre našich najmenších, ale ako matka troch detí som pohoršená nad jeho brutálnym nevkusom... a to nielen z estetickej stránky, ale najmä zo stránky pedagogickej.
Timbo: - Tak Pombo, teraz mi povedz, čo je dôležitejšie? Byť sám sebou alebo byť za každú cenu čo najobľúbenejší?
Pombo: - Hmm...neviem.
Timbo: - Samozrejme, že byť najobľúbenejším z obľúbených!
Toto je len slabý príklad toho, čo sa v tých krátkych animovaných príbehoch (na ktorých idú deti oči nechať a podľa ktorých sa potom rady opičia) odohráva. Sú jasným návodom ako oklamať kamošov pri pretekoch, ako podvádzať a mať ohromnú radosť, keď sa klamstvo vydarí... prepchaté násiím, neustálymi bojmi a nadávkami... Dej je neúmerne poprestríhaný, zanecháva pocit nervozity a nepokoja. Postavičky sa správajú preafektovane, mnohé netušia o ľudskom prístupe k svojmu okoliu, sú plné škodoradosti, hnevu a agresie.
Poviete si - tak načo to tým svojim deťom necháva pozerať?
Je veľký problém vypnúť dieťaťu telku a ešte väčší mu racionálne vysvetliť, prečo ju nedovolím sledovať, keď v ľavom hornom rohu je zobrazený malý usmiaty medvedík - neklamný znak toho, že program je určený deťom.
Česť výnimkám... nájdu sa aj hodnotné rozprávky, ktoré sú popretkávané príjemnými situáciami, dobrodružstvo v nich je plné napätia, ale pôsobia pokojne, bezstresovo a skrývajú v sebe aj ponaučenie. Sú vynikajúcim príkladom, ako sa v spoločnosti k sebe navzájom správať.
S nostalgiou si spomínam na Maťa a Klinčeka, Kremienka a Chocholúšika, Vílu Amálku... na Medušku alebo Danku a Janku a množstvo ďalších krásnych a hlavne hodnotných príbehov. Moje deti o nich ani netušia, z neznámych dôvodov sa v televízii nevysielajú a ak, tak len veľmi sporadicky (situáciu zachraňujú Ela s Hopom). Viem, že by sa im určite veľmi páčili, lebo ich jasnými favoritmi sú Maťko a Kubko a DVD s Maxipsom Fíkom je už takmer zodraté.
Budem dúfať, že kompetentní sa raz preberú a siahnu aj do archívu starých slovenských a českých rozprávok... Detská duša je ako špongia. Neohýbajme si malých Jankov bezcennými brakmi. Aby nám z nich raz nevyrástli hlúpi Janovia.
