prírody, ktorú nájdete v obydliach (takmer) každého z nás. Nie som žiadny veľký pestovateľ, aj keď sa s rastlinkami bavím už niekoľko rokov a počas tohto obdobia som pri dôkladnej analýze prišla na niekoľko zaujímavostí:
1. Rastliny sú mizantropmi! Čím menej si ich všímate, tým viac sa majú k svetu. O svoje izbové rastliny sa staráte ako o domácich miláčikov, hladkáte ich, odstraňujete vyschnuté listy a tešíte sa pri každom novom výhonku. Pravidelne zalievate s presným doporučením množstva vody, ktorá má konštantnú teplotu, ktorú ste predtým nechali presne podľa pokynov odstáť, aby ste sa čo najviac priblížili ku kvalite vody, ktorá je pre nich najvhodnejšia. Dokonca, tí z nás viac otužilí pobehujú vonku za dažďa pred panelákom s kýblikmi, pri úsmevných pohľadoch svojich susedov z balkónov, aby sa im podarilo nahromadiť čo najviac tej najprirodzenejšej a "najdažďovejšej" vody. Čo tam potom, že bývate vedľa večne zapáchajúcej štvorprúdovky, hlavne, že máte vodu z neba. Nuž, a napriek všetkým týmto desatorám "Ako sa starať o vaše izbové detičky", vaše rastliny chradnú, tvária sa neduživo. Potom prichádza leto a čas dovoleniek, vy poprosíte susedu, aby sa vám o ne počas vašej neprítomnosti postarala (samozrejme s výdatnou pomocou rád a príručiek, ako by to vaša dospelá suseda nemohla nikdy zvládnuť), a takmer s kľudným svedomím odchádzate na týždeň preč.
A síce váš partner vás musí krotiť, aby ste každý druhý deň nevypisovali susede, či už u vás doma bola a či vaša orchidea už začala kvitnúť, ale nedá vám to, a aspoň raz sa počas dovolenky susede ozvete. Tá má ale samozrejme na svojom zozname svoje povinnosti, a nejaké zelené rastliny u svojej zelenej susedky prestáva úplne riešiť. Nuž, ale keď sa po tých siedmych dňoch domov vrátite, ďakujete jej ostošesť, pretože áno, orchidea kvitne, pothos má nové výhonky a dokonca sa už začína plaziť, z avokáda neodpadol ani jeden list, ba dokonca aj tučnolist nejako zmohutnel. A vy sa márne pýtate susedy, čo na rastlinky použila. Tá sa iba s okúňaním prizná, že i na číre pomyslenie ohľadom rastlín zabudla. Nuž, a vy si uvedomíte, že možno tým rastlinám bolo oveľa lepšie, keď ste im dali pokoj a nechali ich žiť svojím vlastným životom...
2. Nenároční rastlinní kamaráti. Ďalším takým zaujímavým rastlinným paradoxom sú rastliny, o ktorých celý pestovateľský svet tvrdí, že sú nenáročné na pestovanie a že ich vypestuje aj totálny laik. Nuž, nie je to tak a rada by som sa podelila o svoj príbeh s Pileou Peperomiou.
Krásna Pilea, alebo palacinkový kvet (po angl. ju prezývajú aj pancake plant) do Európy prenikol až z hôr východnej Číny a jej cestovateľský príbeh prieniku na kontinentálnu Európu je plný dobrodružstiev. Koncom 70.rokov sa jej putovanie snažili ozrejmiť práve britskí botanici a tí zistili, že k nim prvé výhonky prenikli z Nórska, a to prostredníctvom nórskej au-pairky. Postupne sa zistilo, že rastlinka pred Nórskom, putovala po Švédsku a až prostredníctvom televízie sa dopátrali k tomu, že izbová rastlina dorazila na Škandináviu v roku 1944 skrze nórskych misionárov, ktorí boli v Číne (zdroj: TU).
Väčšina návodov, kníh, pestovateľov, blogov, botanických kníh vám sebavedomo vysvetľuje, že pilea je jednou z najnenáročnejších rastlín na pestovanie v byte. Pilea sa správa ako sukulent, avšak s tým rozdielom, že nemá rada priame slnko. Pileu nemusíte často zalievať, stačí jedenkrát týždenne, aj to len mierne a rozhodne by nemala stáť vo vode. Neviem, kde spravili kolegovia pestovatelia chybu, ale mne sa ani po niekoľkonásobnom snažení nepodarilo s pileou spriateliť. A to som behom pár mesiacov zadovážila niekoľko pileových kamarátov- neujali sa ani tie z obchodu, ani od známych a nefungovalo na ne ani jedna pestovateľská rada, ktorú som si zbedačene googlila. Nuž, hviezdy nášmu vzťahu úplne nepriali a už si ďalšie piley domov adoptovať nemienim. (Nedávno som navštívila kvetinárstvo a našla som v regáloch bratranca Piley Peperomie menom Peperomia Polybotrya- drží sa už dva mesiace...)
3. A naopak, občas sú rastliny, o ktorých celý svet tvrdí, že sú príliš náročné na pestovanie a vy sa rozhodnete to skúsiť. Takýmto milým prekvapením boli pre mňa avokáda vypestované z kôstky. Sadíte avokádo za avokádom a oni rastú ako z vody. Resp. najprv dostanú niekoľkotýždňový vodný kúpeľ na špáradlach a keď konečne vykukne koreň a aj časť stonky, tak šup do črepníka.
Moje prvé avokádo takto žilo krásnych päť rokov, aby ho potom po presťahovaní zgniavila nejaká choroba. Nuž, ale jeho nový zástupca už veselo rastie v kvetináči osem mesiacov a vzhľadom na jeho listnatú stonku to vyzerá, že vydrží bez problémov. Inak, veľa bytových pestovateľov avokáda vo svojich radách tvrdilo, že ak chcete pestovať avokádo z kôstky, musíte si kúpiť tie s označením bio. Priznám sa, že som kupovala aj normálne avokáda a aj tie, ktoré boli v zľave za 70 centov a porovnávala s bio kvalitou, po niekoľkých pokusoch môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že rozdiel nebol žiadny- avokádové korene i stonky mi vyrašili v každej kvalite...
4. Kaktusy: to je kapitola sama o sebe. Vraj ich máte darovať osobám, ktorým neprežije nič, pretože ich nie je potreba polievať a nejako extrémne sa o ne starať. Neviem, kde táto fáma vznikla, ale koľko som sa napočítala ohľadom polievania, hnojenia, presušenia zeminy, prídavkami piesku a iných prevzdušňovacích techník, nerátam. Mám toho o kaktusoch načítané toľko, že by mi to mohlo vydať aj na útlu knižku a popravde, nejako u mňa prežívajú, ale žeby boli nejako spokojné s mojou starostlivosťou, tak to by som nepovedala...Pomaly takto u mňa dožíva opuntia, na druhú stranu som prišla na to, že moja aloe vera a ani tučnolist nepotrebujú tak veľa svetla, ako tvrdili rady a ak ich položím na tmavšie miesto, tak sa cítia oveľa spokojnejšie ako na parapete.
Premýšľala som, či k tajnému životu pokojoviek zaradiť ešte nejaké body, čo som si počas rokov pestovania všimla, ale reku, je leto, nie je potreba vymýšľať text nasilu a ani trápiť čitateľské bunky ostatných. Skôr by som ja bola zvedavá na rôzne tipy a triky, vás ako domácich pestovateľov a či ste si tiež všimli nejaké rastlinné zákonitosti, ktoré sa akoby občas priečili všeobecným názorom.
