Adriána Moré
Knihapitulácia 2021
Verejne sa priznávam, že som knihomaniak a aj tento rok prinášam 10 tipov na knižné tipy, ktoré som v uplynulom
Na ceste životom blúdiaca osôbka... Zoznam autorových rubrík: Letom-svetom, Súkromné, Nezaradené, Poviedka I
Verejne sa priznávam, že som knihomaniak a aj tento rok prinášam 10 tipov na knižné tipy, ktoré som v uplynulom
Stalo sa to koncom júla, teplý letný podvečer v miestnom Tescu. Veselo som si vykračovala medzi zeleninou, tu som vložila do košíka cuketu, tam zase paradajky, keď mi pohľad spočinul o pár metrov ďalej smerom k
Peter Wohlleben pred rokmi vydal knihu Tajný život stromov, ktorá sa stala veľmi obľúbenou publikáciou pre čitateľov, ktorí sa chceli trošku priblížiť k prírode. Ja som si názov knihy veľmi voľne požičala pre popis ďalšieho kúsku
Rok sa s rokom zišiel a nebolo by na škodu spísať opäť nejakú knižnú rekapituláciu roka 2019. Názov som si požičala z obľúbenej hudobnej relácie, ktorá týždeň čo týždeň sprostredkúvala na naše malé Slovensko najväčšie hity sveta.
Aj tento rok som sa venovala svojmu obľúbenému koníčku a síce nie som ten najanalytickejší typ, ktorý by sa kamošil s číslami avšak toto si spočítať dokážem- 100 kníh za 2018 je pre mňa dôkazom, že by som mohla čo-to zhodnotiť.
Dni nám pochmúrnievajú, zimný slnovrat sa blíži a je načase trošku utriediť spomienky a zážitky z ciest, ktoré pochádzajú z tých slnečnejších mesiacov. A Taliansko je na to vždy tým najlepším príkladom. Tak poďme na to!
V dnešnom pracovnom svete sa čoraz viac dostáva do popredia téma ľudských zdrojov, ako s nimi pracovať, ako hľadať kandidátov do firem, ako si šikovné talenty udržať, ako vytvárať firemnú kultúru a prípadný branding.
Krajina samých Š, aj keď okrem názvu krajiny a hlavného mesta, som už tam nič na Š neobjavila, ale hodilo sa mi to do nadpisu tohto článku. Tento rok sme to trošku fikli cez Európu viac ako zvyčajne, a prišlo mi ľúto, to...
Krajina samých Š, aj keď okrem názvu krajiny a hlavného mesta, som už tam nič na Š neobjavila, ale hodilo sa mi to do nadpisu tohto článku. Tento rok sme to trošku fikli cez Európu viac ako zvyčajne, a prišlo mi ľúto, to...
Tento rok sa 8. a 9. novembra 2017 opäť udiala konferencia Evolve- najväčší HR summit pre strednú a východnú Európu, a to už tretíkrát. Síce konferencia nepôsobí na trhu veľa rokov, ...
Verím v ľudskú nezištnosť i dočasné dobro (minimálne si myslím, že každý ľudský tvor je schopný vykonať zlo, ale aj dobro…) Nuž, naivný snílek vo mne funguje od počatia, a nebolo to nezištné ani pri tomto príbehu.
Ako dieťa som vychádzala s časom veľmi dobre. Pamätám si, že v prípade, ak som sa nudila, tak mi mama tvrdila: „Ešte počkaj päť minút, dorazí tata z práce, zoberie ťa von, nebudeš sa mi tu nudiť.“
A tu sa začína príbeh o daždi, pretože dážď je, prosím pekne, neuveriteľná vec. Kým v lete sa človek spotí tak primerane slnečnému počasiu, tak počas dažďa to stojí dvojitú dávka energie. Je nutné si to len predstaviť- priemerná žena si k daždivému počasiu zvolí dáždnik poväčšinou v tlmených farbách.
Ááá, dnes je Jána. Napíšem svojmu kamarátovi Janovi. Dlho sme sa nevideli, ale bývame v dvoch rôznych štátoch, a predsa sa poznáme od škôlky, na také sa nezabúda. Svoje staré slovenské telefónne číslo už nemá, ale máme tu predsa internet a facebook. Ozvem sa mu tam, premýšľam, a už si ho vyhľadávam s úsmevom na perách. V priateľoch ho nemám. Čo?!
Už mám nejaký ten piatok dvadsaťpäť rokov. Dokonca som ukončila aj vysokú školu, po ktorej som si myslela, že život bude hračka. Moje naivné omyly. Človek sa vzdeláva predsa celý život a povinnosti sa kopia čoraz viac a viac. Ale isté zmeny tu badať. Začíname:
Je zvláštne, že všetky moje príchody domov majú jeden spoločný znak- dážď. Teperím sa s kuframi po cestách aj necestách niekoľko hodín, na hlave s klobúkom, pretože je to viac praktické ako držať v ruke dáždnik. V autobuse na mňa zvláštne zazerajú, ktovie čím to je. Možno je to len klobúkom...
Pribrala som. Nie veľa, ale tak akurát. Akurát tie moje nohavice sú nejaké úzke. A akurát si nedokážem natiahnuť mnoho svojich šiat. OK, povedzme si to na rovinu- skôr dokážem, avšak moje šaty, ktoré boli po kolená sú mi zrazu tesne pod zadok. Látka sa uchycuje o moje pozadie, a áno- takmer všetko je mi minimálne o dvadsať centimetrov kratšie. Možno aspoň tí štamgasti pri stanici sú radi, keď okolo nich prechádzam.
Pomaly sa stáva všeobecným pravidlom deliť ľudí na introvertov a extravertov. Tí prví sú orientovaní smerom dovnútra, uzavretejší, rozhodne vám nezačnú len tak hneď dôverovať a rozprávať čriepky zo svojho života. Tí druhí sú naopak orientovaní smerom von. Sú poväčšine otvorení a veľmi často aj bezprostrednejší. Možno aj hlučnejší, a i takí, ktorí problém so sebaprezentáciou nemajú. Samozrejme neexistuje čistý typ a v každom z nás je rôzny pomer introverta a extraverta. Mnoho psychologických škôl popisuje tieto dva typy podrobnejšie (rozhodne viac ako ja v tomto článku) a existuje mnoho typov delení a osobnostných dotazníkov, kde si môžete zistiť (ak to doteraz neviete), akým typom ste vy.
Rozchody. Často nepríjemná záležitosť pre obe strany. Niekedy bolia, niekedy ešte ľúbia a niekedy už len nenávidia. Ale tie rozchody často bolia aj tretiu stranu. Niekedy viac ako tú prvú a druhú...
Som taká Pelargónia. Mladý kvet. Nepáčim sa každému a naopak sú aj ľudia, ktorí oceňujú moju krásu. Čo si myslím ja? Som len obyčajná akých je po svete tisíce, možno existujú rôzne odrody a poddruhy a čeľade a skupiny, ale vždy je to v rámci obyčajnosti. Veď aj obyčajnosť má svoju mierku. Nie je len jeden bod v univerze. Obyčajno má mnoho stupňov, môže sa približovať k extrémom, môže byť vždy len v strede.