Adriána Moré
9. kapitola (finálna)
Rozhodla som sa, že nemôžem opisovať neustále iba jeho. Veď to nie sú ódy na neho, lež iba malá spoveď ženy, ktorá sa pomiatla. Totálne pomiatnutie, povedala by moja bývalá kamoška Eva. Hm, aj tak by sa to dalo nazvať. Každú košeľu, bundu či čiapku som si na ňom predstavovala, ako by na ňom stáli, ako by sa v tom cítil, či by sa mu to páčilo. Pri každom nákupe som premýšľala iba o tom, čo by mu chutilo. Proste milión takých, tomu podobných vecí. Vedela som, že je to trochu akoby to bolo choré. Posadnutosť. To mi hučali moje bunky do hlavy. Posadnutosť.
