V nedeľu bola zima, tak som zaliezla pod perinu, v jednej ruke šálka pariaceho sa čaju a v tej druhej horko-ťažko nájdený diaľkový ovládač k telke. Hm, zlá voľba- ako je možné, že v každom romantickom filme sedí hrdinka, povedzme, v kaviarni a len letmo sa pozrie na muža pri vedľajšom stole, muž sa na ňu tiež zadíva a zrazu na obrazovkách priam hmatateľne vidíte lásku na prvý pohľad?! Ako je možné, že keď sedím v kaviarni ja, pohľad na mňa uprie maximálne taký nespokojný čašník a aj to kvôli nízkemu sprepitnému?
Prečo sú niektorí jedinci stavaný tak, že vy máte pri nich pocit nedostatočnosti vo vzťahu? Hoci viete, že váš vzťah je položený na pevných, stabilných základoch, a aj keď si neposielate denne cukrovinky, viete, že je tam láska. Prečo sú filmy narežírované tak, že vy potom čakáte niečo podobné aj v realite, ale v tom normálnom živote sa nič podobné nestane?
V pondelok som poobede šla do miestnych potravín kúpiť smotanu do omáčky k mäsu. Pred obchodom odstavené auto spomínaného páru. Prišli si kúpiť nejaké drobnosti, chytili super last minute dovolenku a o tri dni letia. Pýtajú sa ma, kde som bola tento rok na dovolenke so svojou polovičkou ja. Milo sa usmejem a odpoviem, že tento rok dovolenka nevyšla, peniažky sa museli spotrebovať na iné dôležitejšie veci. Vzápätí dostávam spŕšku ľútostivých slov, veď povinnosťou každého vzťahu je chodiť každoročne na dovolenku. A presviedčať, odporovať takému dokonalému páru sa predsa nesluší.
Myslíte si, že je to naozaj tak? Každý vzťah (okrem toho vášho) je úžasne dokonalý? Nie je to len tak, že máme tendenciu podceňovať ten náš, pretože sa na scéne môžu objaviť tzv. „honiči ega", ktorých životným cieľom a poslaním je poukázať na vlastnú dokonalosť svojho vzťahu. A namiesto toho, aby sme sa na nich skutočne pozreli, necháme sa učičíkať tou vzdušnou bublinou, ktorú okolo svojho vzťahu postavili.
Herci sú herci a filmy boli natočené tak, aby ľudia zo svojich vrecák vypudili čo najviac peňazí s doprovodom emócie. Keď sa po ich zhliadnutí vrátime späť do reality, vieme, že to bol dômyselne vymyslený príbeh, pretože filmy sú také.
Ale, títo ľudia, tieto dokonalé páriky sú z nášho normálneho života, a myslím, že viacerí ste už s takými osobami mali tú česť sa stretnúť. Netvrdím, že dokonalý pár neexistuje (tak isto ako netvrdím, že tasmánsky diabol už vyhynul). Ale nechajte oči otvorené a niekedy tak nenápadne pozorujte tieto páry. Ich reč tela, dotyky, reakcie, pretože možno je to celé len akási fatamorgána, ktorú si postavili namiesto reality...
