V 19 rokoch hneď po skončení školy sa vydala. Mladý bohatý manžel jej splnil všetko. Pribudlo bábätko, dom, auto, pes. Teraz žije na luxusnom mieste, o mňa už ani nezakopne. Raz, dva krát som ju stretla v nákupnom centre. Ona vychádzala z butiku, ja som sa lopotila s igelitkami(nejako ma s nimi často badať). Trčali mi z nich najlacnejšie zubné pasty a hora toaleťákov, vraj akciové balenie. Pche, pri pokladni sa obal, ktorý ich držal pokope, roztrhal a tak ich predavačka nahádzala do tejto igelitky. Hnusná biela a veľkými písmenami vypísaná obchodná značka nemenovaného obchodu.
Prešla po mne pohľadom, nepozdravila sa, ponáhľala sa k nejakým ženským neďaleko.
Stará dobrá Eva, vždy mi vravela, že som príliš čudná pre mužov, nedokážu ma pochopiť. Ja som sa smiala, boli sme priateľky na život a na smrť- počas celej strednej školy. Ohovárala ma, nevšímala som si to. Najviac ju hnevalo, že som ju predbiehala v učení, humore, vedomostiach, styku s chlapmi. A to mi už odpustiť nedokázala. Po maturitnej skúške si dala rodičmi zaplatiť cestu do Grécka, kde sa spoznala s Milošom. Jej terajší manžel. Vraj žijú spolu šťastne. Miloš pracuje teraz vo Švajčiarsku a ona vychováva ich dieťa tu na Slovensku.
Nežiarlim na ňu, keďže neverím, že Miloš pochopil ju a ona jeho. Ale rozhodne ma aspoň v niečom predbehla.
Na ich svadbe som ešte bola. Nádherné biele šaty od nejakého známeho českého návrhára- Miloš na nej nešetril. Krásny závoj, veľké brucho a malá Kristínka v ňom.
Tak skončilo veľké priateľstvo na život a na smrť. Obe sme prežili.
