Ona si prezrela celý profil, všetky fotky, statusy, komentáre, ktoré niekedy niekomu napísal. Bolo tam niečo, čo sa jej nepáčilo; boli tam veci, ktoré jej boli sympatické.
- a naco s nim pises? Preco sa s nim nestretnes?- pýtam sa jej v chate.
- joj, Aďa, to je v podstate rande, my teraz spolu randíme.- odpovedá po dvojminútovej pauze.
- prosiiiiim? :-O to mi vysvetli, asi som prilis oldfashioned :D - úprimne sa čudujem.
- je to tak. Spoznali sme sa na fb, byva v meste tam a 10minút odo mňa. Ibaze je to jednoduchsie takto, on si pri tom moze pozerat futbal, a ja lakovat nechty. Keby sme sli spolu na pivo alebo veceru, nemohli by sme to robit. Takto sme spolu a venujeme sa svojim veciam. Naviac je to velmi pohodlne a je to ako rande, lenze lacnejsie, menej stresu, je to proste jednoduchsie. Mozno sa raz stretneme, ale vies teraz este takto online randim s nejakym mischom a Adamom. Uvidime co z toho bude.- odpoveda mi vyrecne.
Haló, haló- čo sa stalo? Už „cyber- rande" prebralo funkciu klasického rande? Keď sa išlo sadnúť na kávu, čaj, večeru. Keď ste úplne nervózna čakali na niekoho, ktorý možno bude Láska. Keď po vydarenom rande vás odprevadil na zastávku a v očakávaní tŕpli, či bude pusa. Kde to všetko zmizlo? Je to už naozaj také neosobné, že vo veciach, o ktorých tvrdíme, že nám na nich najviac záleží, v tomto prípade láska, musíme voliť neosobný kontakt.
Internet je skvelé miesto na zoznámenie. Tam sa vám už niekto pravdepodobne skôr prihovorí, ako niekde v podniku, v múzeu, kdekoľvek. Po výmene zopár správ, a po zhodnotení kompatibilnosti (teda nejakých spoločných záujmov, okruhov) som sa vždy rozhodla pre rande. Samozrejme, prežila som svoje katastrofy akoby vystrihnuté zo seriálov (konštruktér robotov, ktorý chce ovládnuť svet ako príklad). Ale nikdy som rande nedegradovala na neosobný chatový kontakt.
Samozrejme, existujú výnimky, pri ktorých sa to nedá, a tou sú vzťahy na diaľky, alebo teda, keď dve osoby bývajú od seba veľmi ďaleko a toto je jediná možnosť, ako sa momentálne spoznať lepšie. Mne sa však nepáči len tá možnosť, že chatovanie sa javí ako jediná možnosť, byť s niekým, kto nám je sympatickí, i keď bývajú od seba na 10 minút.
Aké sú potom pravidlá „cyber randenia"? Pretože pri tom ozajstnom rande sa po istom čase môžete dohodnúť, že budete randiť už len s danou osobou a bude to smerovať k niečomu vážnejšiemu. A na internete? Teraz mu zakážete, aby si už s nikým nepísal?
Aké spoločné zážitky vás budú spájať? To, že vtedy, keď ste spolu chatovali, a mali pocit, že sa do neho chystáte zamilovať, tak ste si lakovali nechty a on pozeral futbal a chatoval ešte s ďalšími 5 osobami nežnejšieho pohlavia?
Kde zmizlo to postupné spoznávanie dobrých i zlých stránok? Veď teraz je asi jednoduchšie naklikať jeho profil a prečítať a pozrieť všetky fotky, komentáre. Čo je na tom, že sú tam fotky, na ktorých ho tam označili iní, kde je pravda úplne iná ako sa možno javí na fotkách? Pretože, áno, je také ťažké niekoho osloviť, kto je nám sympatický, a namiesto toho si cez spoločných známych prezeráme jeho profil a pridávame si ho/ju medzi priateľov, hoci on či ona nemá ani zdania kto ste.
Jednoduché, uponáhľané, neosobné- takéto začína byť randenie, pretože to je už aj mottom celej tejto doby...
