Modlitba pre istotu a môžem odletieť. Na planétu, ktorá sa každoročne na krátku chvíľu rodí z atómov dobrej muziky, z ľudí, čo sa prišli stať víkendovými kráľmi. Z pohody. Je ďaleko za obežnou dráhou stresu, je tesne pri našich tajných želaniach. Nepočuť tam agresívne silné slová a nesmrdia tam ,,slávne" slovenské hovná namastené na titulných stránkach najčítanejších denníkov.
Postavím si na nej malý stan. Vykolíkujem prestor pre ranné návraty a celý pohodový sa rozbehnem po jej neobjavenom povrchu. K pivným studničkám a žabkam, čo pri nich sedia. K tráve s voľne pohodenými ľudmi, kde si ako skúsený zberač nazbieram do zásoby kopec nových kamarátov a letných lások. Budem sa strácať a nachádzať. Budem sa zabúdať v sladko zadymených mierových rozhovoroch a miešať sa do tancujúcich udýchaných davov. Nechám sa zmáčať vodou z cisterny a vysúším sa behom za niekym známym. Od radosti si kúpime čerstvé pivo a slnko nám dožičí ďalšie dve grátis. Dohodneme si stretávacie body, ku ktorým aj tak nikdy nedôjdem. Zvedavý zablúdim za zvukom neznámej kapely, ktorá hrá ,,kúrvadobre" a dostanem chuť sem za vlasy dotiahnúť všetky hlúpe slané Lenky na lekciu z hudby.
Tma ma prichytí už pohodovo pripraveného a na pódia výjdu hviezdy. Spolu s tými na oblohe mi zasvietia na cestu k pocitom, pri ktorých budem stláčať SAVE v každej sekunde nech nemám na disku života žiadne prázdne miesto. Chytím okolo pása mäkkú, peknú, pohodovú ženu a anonymne sa spolu prevlníme až po okraj toho, čo mi dovolí. Ja jej dovolím všetko a moje živé kraťasy jej to veľmi rýchlo vykecajú. Drzo, na rovinu. Množina podstatných vecí v živote je zrazu taká malá.
S tieňom sa prejdem pod nočným osvetlením a na chvíľu sa zastavím na mieste, kde sa miešajú rytmy a štýly. Krok vpred alebo vzad a zvíťazí hociktorý z nich. Rozhodnuté. Je čas navštíviť ZOO. Kochám sa pohľadom na kožušinkové sukničky a ladné pohyby krásnych imidžových samičiek uveznených za mrežami strhujúcich grúvov. Prišli sa ukázať, tak sa dívam. Techno buzerantíci im vytrvalo konkurujú, zženštilo vrtia zadočkami a strojovo presne veria svojmu kúúúl štýlu. Blikajú a súhlasia s každým taktom.Nerozumiem, nešpekulujem a už sa smiešne kníšem aj ja.
Unavené ráno a chuť unaviť sa ešte viac. Nezmeškať nič. Nebol čas na spánok, nie je čas na jedlo. Prvé ranné pivo s vytrvalcami a planéta bude aj dnes iba naša. Rozlezieme sa po nej a ako kobylky zožerieme všetko, čo nám nachystá. Muziku, ľudí, slnko, život...pohodu.
Čas sa nenechal ukecať mojim šťastím a nespomalil ani trošku. Akurát vo chvíli, keď dávam všetkým vyšliapaným chodníčkom a dôverne známym miestam mená, planéta sa rozpadá a krásne unavení ľudia si ju v batohoch a stočených karimatkách po kúskoch odnášajú domov. Vo vesmíre mizne čosi, čomu som dva dni veril a z kráľa sa bolestivo stáva poddaný. Vo vrecku pokrčený program nedávnej minulosti a na ruke páska, ktorú sa bojím roztrhnúť. Nechám ju tam ešte celý deň. Nech všetci vidia, že sa vraciam z pohodovej planéty.
15. júl 2005 o 02:35
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 959x
Planéta
Leto moje, ktoré si za dažďovým mrakom, rozsvieť sa slnko tvoje, príď ku mne kráľovstvo, tvoj žltý oheň, buď vôňa tvoja ako na zemi, tak aj v mojich vzdušných zámkoch, smäd každodenný daj mi aj dnes, odpusť mi moje viny tak ako ti ja nikdy neodpustím, ak neprídeš v celej svojej kráse, uveď ma do pokušenia a zbav ma bielej pokožky. Amen.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(27)