ufrflaný optimista, ktorý blúdi svetom bez cieľa ale nie nevšímavowww.moski.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Do mesta som docestoval na pupočnej šnúre. Fialový, zošúverený, tvrdohlavý baranček vrieskajúci do noci na plné pľúca. Život ma plesol po zadku v starej ošumelej pôrodnici a ja som sa z toho života začal posierať do plienok mliečnymi hovienkami. Mestu ten nevinný smrad nevadil a rástlo mi rovno pred mojími zvedavými, hnedými očami.
Sú ako deti čakajúce, že náhodná návšteva im prinesie cukríky alebo čokoládku. Celé dni stoja na ceste pred chatrčami, smejú sa a gestikulujú na každé auto, čo prejde okolo. Autá nezastavujú, cukríky sa nekonajú. V autách sedia civilizovaní ľudia, čo sa stašne ponáhľajú, majú veľa problémov a svet nahnutých chatrčí sa im zdá príliš smradľavý, nehygienický. Nie sú ako oni. Bezproblémoví hnedí užívači života, čo si spontánne kývu so systémom akéhokoľvek druhu už celé desaťročia a milujú slobodu tak veľmi ako svojich polosýtych psov.
Polia sú ostrihané na žltého ježka, slamené balíky čakajú na poštárov a leto k nám každý deň otáča vačšiu časť svojho vysušeného zadku. Plieskame po ňom na dovolenkách polepení pivom v umelohmotných pohároch a broskyňami. Opití lenivým poobedným spánkom a horúcim vzduchom, čo sa definitívne prestal hýbať, sme majtri sveta v ničnerobení. Len plieskajme. Kým je tu. Ani sa nenazdáš a odíde po udupanej tráve kúpalísk spolu s poslednou bosou nohou. Zamkne za sebou zmrzlinový stánok. Už čoskoro.
Leto moje, ktoré si za dažďovým mrakom, rozsvieť sa slnko tvoje, príď ku mne kráľovstvo, tvoj žltý oheň, buď vôňa tvoja ako na zemi, tak aj v mojich vzdušných zámkoch, smäd každodenný daj mi aj dnes, odpusť mi moje viny tak ako ti ja nikdy neodpustím, ak neprídeš v celej svojej kráse, uveď ma do pokušenia a zbav ma bielej pokožky. Amen.
Strach leží na kĺzkom kameni na dne rybníka. To nie je kameň, to je vypasená okatá žaba, ktorú robíš ešte okatejšou, keď jej nožným palcom a ukazovákom drvíš hlavičku. Pätou z nej vytláčaš črievka plné natráveného hmyzu, ktorého sa bojíš tiež. V živote by si sa žaby nedotkla a teraz si ju nechtiac tvaruješ vlastnou nohou. Tú nohu budeš umývať ešte dlho. Dotkla si sa ňou žaby. Dotkla si sa ňou svojho strachu.
Vymysleli sme si slová. Jemné dotyky duše ale aj ťažké zbrane pre naše hádky. Môžme nimi vŕtať do suverénneho ticha, ohriať sa pri nich keď dych vyzerá ako dym, upliesť z nich neviditeľné povrazy a priviazať sa k sebe až do konca nekonečného ľudského rozhovoru o ničom. Alebo len tak z plných pľúc zakričať na billboardy pri ceste nech z nás nerobia kokotov. Dažďu a vetru úprimné vulgarizmy nevadia a skôr či neskôr nás prst prírody vypočuje a zničí hoc ako veľké reklamné klamstvá.
Muži-hrochy smrdia od potu skôr než sa stihnú spotiť. Doma majú svoje ženy-prasnice. Síce len s jedným párom pŕs ale rátajú sa aj pneumatiky nad teplákmi. „ Fantázia moja, chráň ma od zlého, neuveď ma do pokušenia a neotváraj mi dvere do hrošej spálne. Amen“. Deti-hrošíky sú do puberty celkom zlaté. Majú šibalské očká a tučnučké prstíky, ktoré s chuťou zatínajú do šťavnatých hamburgerov. S tatárskou omáčkou stekajúcou po brade sa rodí detské šťastie a rodičovská pýcha.
Dobré správy chodia potichu. Tak pomalým krokom, že ich na chodníku predbiehame bez povšimnutia. Rýchlo domov aby sme po filme pochovali ďalší deň. Vraziť si zubnú kefku do úst a neveriť zrkadlu ani slovo o tom, že niekedy sme bývali krajší, že niekedy tie dni boli akosi dlhšie a malý človek sa do západu slnka stihol naučiť aj bicyklovať. Čo si stihol dnes?
Nazdar Milan, dávno som ti nepísal. Ved vieš ako to je, našinec sa nezastaví.Žiješ chlape? Počul som, že si začal pozerávať divné televízne relácie a že už nechodíš v piatok ani von. Kašli na to lebo ešte tomu celému začneš veriť a je po tebe. Ale vraj sa ti v poslednej dobe nedarí baliť baby?! Už si vyčerpal celý svoj repertoár a už ti to nežerú, čo? Dávno som ti vravel, aby si aspoň občas nejakú báseň napísal, trochu romantiky do toho. Nie každá je taká ako Marta a stačí jej to, že ju pozveš na malé pivo, predvedieš jej ako vieš hýbať prsnými svalmi a je z teba hotová. No ale aby si nepovedal, že nie som kámoš tak ti posielam jeden materiál.
Ak je boh kresťan, vôbec mi to nevadí. Za šesť dní sa síce všeličo dalo vymyslieť lepšie, ale mohol to aj úplne sfušovať a nestvoril by nám chuť na nezdravé jedlá. Je mi jedno, či má radšej kostolný pach alebo dáva prednosť čerstvému vzduchu. Je mi jedno, či sa vznáša pod klenbou chrámov alebo sa náchadza vo všetkom, čoho sa dotýkam. Aj v čerešniach a žeriem ho v nich na konári celého takého aký je aj s červíkmi. Má moje sympatie, ak si nepotrpí na mafiánsku módu zlatých prsteňov a reťazí, má poriadok vo svojej sexuálnej orientácii a nemusí sa ho báť žiadna maloletá ovečka. Dúfam, že nemá nič spoločné s vystavovaním chorého človeka v sklenenej klietke, dúfam, že nie je natlačený v dave, čo sa prišiel pozrieť na symbol niečoho, čomu málokto rozumie ale s o to väčšou chuťou sa pre to bije do pŕs. Nahladko oholený alebo s hustou čiernou bradou a ruským prízvukom....to je jedno, hlavne nech nie je ješitný ako ja.
