ufrflaný optimista, ktorý blúdi svetom bez cieľa ale nie nevšímavowww.moski.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Do mesta som docestoval na pupočnej šnúre. Fialový, zošúverený, tvrdohlavý baranček vrieskajúci do noci na plné pľúca. Život ma plesol po zadku v starej ošumelej pôrodnici a ja som sa z toho života začal posierať do plienok mliečnymi hovienkami. Mestu ten nevinný smrad nevadil a rástlo mi rovno pred mojími zvedavými, hnedými očami.
Sú ako deti čakajúce, že náhodná návšteva im prinesie cukríky alebo čokoládku. Celé dni stoja na ceste pred chatrčami, smejú sa a gestikulujú na každé auto, čo prejde okolo. Autá nezastavujú, cukríky sa nekonajú. V autách sedia civilizovaní ľudia, čo sa stašne ponáhľajú, majú veľa problémov a svet nahnutých chatrčí sa im zdá príliš smradľavý, nehygienický. Nie sú ako oni. Bezproblémoví hnedí užívači života, čo si spontánne kývu so systémom akéhokoľvek druhu už celé desaťročia a milujú slobodu tak veľmi ako svojich polosýtych psov.
Polia sú ostrihané na žltého ježka, slamené balíky čakajú na poštárov a leto k nám každý deň otáča vačšiu časť svojho vysušeného zadku. Plieskame po ňom na dovolenkách polepení pivom v umelohmotných pohároch a broskyňami. Opití lenivým poobedným spánkom a horúcim vzduchom, čo sa definitívne prestal hýbať, sme majtri sveta v ničnerobení. Len plieskajme. Kým je tu. Ani sa nenazdáš a odíde po udupanej tráve kúpalísk spolu s poslednou bosou nohou. Zamkne za sebou zmrzlinový stánok. Už čoskoro.
Leto moje, ktoré si za dažďovým mrakom, rozsvieť sa slnko tvoje, príď ku mne kráľovstvo, tvoj žltý oheň, buď vôňa tvoja ako na zemi, tak aj v mojich vzdušných zámkoch, smäd každodenný daj mi aj dnes, odpusť mi moje viny tak ako ti ja nikdy neodpustím, ak neprídeš v celej svojej kráse, uveď ma do pokušenia a zbav ma bielej pokožky. Amen.
Strach leží na kĺzkom kameni na dne rybníka. To nie je kameň, to je vypasená okatá žaba, ktorú robíš ešte okatejšou, keď jej nožným palcom a ukazovákom drvíš hlavičku. Pätou z nej vytláčaš črievka plné natráveného hmyzu, ktorého sa bojíš tiež. V živote by si sa žaby nedotkla a teraz si ju nechtiac tvaruješ vlastnou nohou. Tú nohu budeš umývať ešte dlho. Dotkla si sa ňou žaby. Dotkla si sa ňou svojho strachu.
Vymysleli sme si slová. Jemné dotyky duše ale aj ťažké zbrane pre naše hádky. Môžme nimi vŕtať do suverénneho ticha, ohriať sa pri nich keď dych vyzerá ako dym, upliesť z nich neviditeľné povrazy a priviazať sa k sebe až do konca nekonečného ľudského rozhovoru o ničom. Alebo len tak z plných pľúc zakričať na billboardy pri ceste nech z nás nerobia kokotov. Dažďu a vetru úprimné vulgarizmy nevadia a skôr či neskôr nás prst prírody vypočuje a zničí hoc ako veľké reklamné klamstvá.
Muži-hrochy smrdia od potu skôr než sa stihnú spotiť. Doma majú svoje ženy-prasnice. Síce len s jedným párom pŕs ale rátajú sa aj pneumatiky nad teplákmi. „ Fantázia moja, chráň ma od zlého, neuveď ma do pokušenia a neotváraj mi dvere do hrošej spálne. Amen“. Deti-hrošíky sú do puberty celkom zlaté. Majú šibalské očká a tučnučké prstíky, ktoré s chuťou zatínajú do šťavnatých hamburgerov. S tatárskou omáčkou stekajúcou po brade sa rodí detské šťastie a rodičovská pýcha.
Dobré správy chodia potichu. Tak pomalým krokom, že ich na chodníku predbiehame bez povšimnutia. Rýchlo domov aby sme po filme pochovali ďalší deň. Vraziť si zubnú kefku do úst a neveriť zrkadlu ani slovo o tom, že niekedy sme bývali krajší, že niekedy tie dni boli akosi dlhšie a malý človek sa do západu slnka stihol naučiť aj bicyklovať. Čo si stihol dnes?
Nazdar Milan, dávno som ti nepísal. Ved vieš ako to je, našinec sa nezastaví.Žiješ chlape? Počul som, že si začal pozerávať divné televízne relácie a že už nechodíš v piatok ani von. Kašli na to lebo ešte tomu celému začneš veriť a je po tebe. Ale vraj sa ti v poslednej dobe nedarí baliť baby?! Už si vyčerpal celý svoj repertoár a už ti to nežerú, čo? Dávno som ti vravel, aby si aspoň občas nejakú báseň napísal, trochu romantiky do toho. Nie každá je taká ako Marta a stačí jej to, že ju pozveš na malé pivo, predvedieš jej ako vieš hýbať prsnými svalmi a je z teba hotová. No ale aby si nepovedal, že nie som kámoš tak ti posielam jeden materiál.
Dočkal som sa. Konečne sa násťročná jar vybrala do ulíc, aby zmyselnou, nevyžitou chôdzou dráždila prezimovaných znalcov ženskej krásy.
Ak je boh kresťan, vôbec mi to nevadí. Za šesť dní sa síce všeličo dalo vymyslieť lepšie, ale mohol to aj úplne sfušovať a nestvoril by nám chuť na nezdravé jedlá. Je mi jedno, či má radšej kostolný pach alebo dáva prednosť čerstvému vzduchu. Je mi jedno, či sa vznáša pod klenbou chrámov alebo sa náchadza vo všetkom, čoho sa dotýkam. Aj v čerešniach a žeriem ho v nich na konári celého takého aký je aj s červíkmi. Má moje sympatie, ak si nepotrpí na mafiánsku módu zlatých prsteňov a reťazí, má poriadok vo svojej sexuálnej orientácii a nemusí sa ho báť žiadna maloletá ovečka. Dúfam, že nemá nič spoločné s vystavovaním chorého človeka v sklenenej klietke, dúfam, že nie je natlačený v dave, čo sa prišiel pozrieť na symbol niečoho, čomu málokto rozumie ale s o to väčšou chuťou sa pre to bije do pŕs. Nahladko oholený alebo s hustou čiernou bradou a ruským prízvukom....to je jedno, hlavne nech nie je ješitný ako ja.
Mám rád, keď nedeľa nehučí zvukom formúl, keď môžem zaspať pri telke a priberať z maminho koláča. A ak aj hučí tak nech sa aspoň niečo deje, nech nekto vyletí z dráhy, nech to má spád.
Tak ako študent? Ťažko čo? Idú po vás, žiadajú tak veľa a do týždňa musíš odovzdať prácu v rozsahu celých celučkých štyroch strán. Nezávidím. Hrozné. A nepi to pivo v kuse, daj si niečo ostré. Ako chceš s takýmito roztrasenými rukami večer zabaliť jointa?
Prichádza unavený preplneným nočným vlakom. Zvyšky vône domova sa miešajú s cudzím pachom veľkého mesta, ktorému nerozumie. Na ulici ani jeden známy, ani jeden priateľský pozdrav, ani jedna obľúbená krčma. Do nemilosti sa dostáva hneď, len čo umiestni prízvuk na nesprávnu slabiku. Začiatok vojny v novom svete.
Nazdar Milan. Prepáč, že som si ťa vymyslel a že ti píšem. Mohol som si vymyslieť aj Martu ale to by nedopadlo dobre. Všetko to, čo ti chcem povedať by sa v jej prípade premenilo na eroticky ladený útok a nepovedal by som nič. Vieš predsa, čo so mnou robia ženy. Veď ma poznáš. Si vymyslený tak, že vieš o mne všetko. Tak nestresuj.
Sme nároční a zároveň estéti. Na titulnej strane nesmie byť len tak hocičo. Potrebujeme fotku prirodzene krásnej alebo umelo dotvorenej ženy, šťastný mladý párik bojujúci s prehnane dotieravými médiami alebo aspoň informáciu o tom, do koho spálne sa budú stŕkať reality-kamery v najbližších dňoch.
Putujem prašnou pampou, pátram po prijateľne pútavej pointe. Pozerám, poznávam, prežívam príjemné popoludnie, počúvam piesne praobyvateľov pohodlne postávajúcich pred provizórnymi príbytkami. Po pálivej pôde pobieha pampské potomstvo. Polonahí pamperskáči. Pištia, poskakujú, pästičkami pučia plnené pohánkové placky. Pohoda.
Poď so mnou ochutnávať malé pivá všade tam, kam nás donesú nohy. Oklamme sa, že je spotené leto a máme príšerný smäd. Udeľuj so mnou body pekným čašníčkam. Buďme dnes večer bezdomovci, odsúďme sa na túlanie mestom. Postretávajme v uliciach zaujímavé kreatúry, prečítajme na zastávkach všetky inzeráty a nasadnime až na posledný spoj. Kľudne sa prevezme o jednu zastávku ďalej. Máme čas, všetok je náš.
Nezmyselná evolúcia. Mohol som ležať niekde v mori ako lenivý jednobunkový organizmus, ktorému sa nechce ani deliť a namiesto toho vstávam do práce akurát uprostred pekného sna o peknej slečne. Prepáčte ale musím byť zlý.
Ešte nedávno som bol bojovníkom proti fajčeniu. Taká smiešna postavička v dnešnej dobe s dnešnými zahúlenými ľuďmi. Drzáčisko, ktoré zasahuje do práv fajčiarov, ktoré im chce odopierať pôžitok. Správal som sa ako idiot, neuvedomoval som si, že im škodím, že som trápny. Recitoval som tie svoje naučené protifajčiarské heslá kde som len mohol. Nikdy ma nenapadlo, ako blbo sa museli cítiť, keď som na nich psychicky tlačil a obmedzoval ich osobnú slobodu. Preto sa chcem všetkým ospravedlniť.
