O nás

Cíti sa neisto, keď vo svojom najlepšom obleku na konkurze presviedča šéfa, že je dobrý, že je potrebný pre bezchybnú činnosť ich veľkej firmy. Že sa presne hodí do kancelárie na siedmom poschodí s výhľadom na rušnú križovatku. Vysvetlí to tak presvedčivo, až sám začne veriť tomu, že sa narodil a študoval pre jednu malú miestnosť, kde mu za počítačom bude ubiehať život. A bude ho vidno aj z vonku. To rozsvietené tretie okno zprava o siedmej večer, keď v strese dokončuje prácu alebo udržiava virtuálny internetový vzťah. Nechá sa vykastrovať výškou platu a možnosťami osobného rastu. Poslušne strká magnetickú kartu do systému, ktorý vie o ňom všetko, ktorý ho drží ako reťaz psa pri búde.

Každý mesiac strčí do rúk zvráskavenej podnikavej dôchodkyne podstatný zlomok svojej výplaty. Vytvorí si môžnosť prežiť ďalší mesiac v cudzom byte na veľkom sídlisku. Na stenách mu chýba fotka z minulého leta, zarámovaná častuška a ani pach nábytku mu vôbec nepripomína domov a izbu, v ktorej čítal knihy Karla Maya. Možno preto, že na poličkách chýbajú papierové modely z ábecéčka. Prespáva, aby ráno mohol ísť do práce a s nakúpenými potravinami sa sem večer vrátil. Ak bude mať šťastie, možno sa stretne a pokecá so spolubývajúcimi.

Raz za mesiac pivo s kámošmi. Všetci prídu v oblekoch a kravatách rovno z práce. S aktovkami. Po štvrtom pive je všetko jasné a riešiteľné. Spolu s kravatovým uzlom sa uvoľnuje aj reč a spoločne sa nadáva na tento skurvený systém, na toto skurvené mesto, na jeho skurvených obyvateľov. Na záver fáza spomienok na strednú školu, zrátavanie vydatých spolužiačok. Naplánujú sa ďalšie akcie a s alkoholom v krvi nikto nevidí dôvod prečo by sa nemali uskutočniť. Ešte sa odprevadia na zastávku, aby sa potom strašne dlho nevideli a aby z nich už zajtra vyprchala všetká chuť meniť svoj život.

Podnikavá dôchodkyňa mu čoraz viac lezie na nervy a tak sa podrobí ešte jednej kastrácii a za dvadsať rokov upísaného života si kúpi byt. Raz si do neho privedie ženu, vychová v ňom pár detí, zbaví sa nesprávneho prízvuku a stane sa presne takým, akých zo začiatku neznášal. Jednu izbu prenájme a každý mesiac nastaví svoju vráskavejúcu ruku.

Sedí v preplnenom vlaku, teší sa na domov. Porozpráva, ako sa mu darí, čo nového zažil a pri nedeľnom obede prifarbí do ružova všetky svoje perspektívy. Večer, pri pohľade na nový dievčenský dorast vyrážajúci do ulíc rodnej obce nachvíľu zapochybuje o svojich rozhodnutach ale nemá čas dôsť k záveru. Nestihol by vlak. Z východu na západ.