Takú primitívnejšiu báseň nech vyzeráš pri recitácii prirodzene a nevzbudíš dojem, že zo dňa na deň sa z tak jednoduchého dobráčiska stal veľký básnik. Ideálne by bolo, ak by si sa ju naučil naspamäť ale to asi od teba nemôžem chcieť, však Milan? No dobre, čítaj z papiera len si prosím ťa nešprtaj v nose ako to máš vo zvyku. Ale hlavne nenechaj dotyčnej čas na kritiku. Ešte kým budú doznievať posledné slová, kým bude nechápavo loviť pointu využi moment prekvapenia a hneď ju chyť za zadok. Poézia je silná zbraň. Tak tu máš: InáBola celkom pekné dievčamala sa tak radav puberte ju smola stretlanarástla jej bradaTaká krehká mladá slečnana fotke zo zédéeškrása zrejme nie je večná,,Mami povedz, kto som dnes?"Ani žena ani mužani prsia ani vták,,dcéra moja radšej čušnechajme tu tému tak”Genetika? božia sila?žena s bradou? čo na tom?šťastne sa nám zaľúbilažije s jedným kastrátom. Nezabudni. Vlož sa do toho, vypni hruď, zreteľne artikuluj a tvár sa, že si to písal celú noc a z navrúcnejšej lásky lovil rýmy v hĺbke svojho srdca. Ono to pôjde.Dík za to, že si splnil svoju poslenú misiu. Nie si až taký nespoľahlivý ako som si myslel. Ale nemusel si to hneď vytrúbiť mojim rodičom, že píšem články na internete. Ako sa ja teraz môžem spravodlivo nasrať a napísať niečo v štýle „Zlý“, ak mám pred očami svoju mamu ako s hrôzou číta, čo to za netvora zo mňa vychovala. Podľa mňa nevychovala až tak zle, len sa mi jej to ťažko vysvetľuje. Keby si mal čas, tak jej niečo napíš, nech zbytočne nestresuje, že je to v pohode, že do niektorých textov patrí aj tvrdšie slovo a že celkovo ak presne nezapadám do jej predstáv o mne, nie je to na škodu. Viem, viem, chcel si pripomenúť, že s tvojou pamäťou to je dosť biedne a že už si zabudol adresu mojej mamy...tu ju máš: mamkatati@centrum.sk. Ale píš slušne. Urob dojem.No a čo? Kedy ideme na pivo? Prvé jarné si už síce prepásol ale kľudne môžeme osláviť hociktorý s tých pekných jarných večerov. Som k dispozícii kedykoľvek. Treba predsa trénovať na leto, byť vo forme. Hudobné festivalý sú už za rohom. Mládež má učenie na háku, trénujú hneď po škole, tak nech nás v lete na fesťákoch nezotrú takýto usmrkanci.. Aj keď nič proti usmrkancom...zaisto tam prinesú pre nás svoje frajerky.A fakt by si sa už mohol naučiť písať. Myslíš, že ja to stíham všetko zažívať a ešte aj o tom písať? Chvíľu mám výpadok a čitatelia sú v smútku. Vieš predsa že ja radšej rozdávam radosť ako smútok.V otázke, že nie som ukrajinec už majú jasno ale minule ma pobavila reakcia na tú moju pasáž o vycikaní prezívvky do snehu. Vraj, kde na to chodím na takéto metafory. Hehe. Hlavne s tou bodkou na „i“ bol problém. Ty predsa vieš, veď si to fotil. Konečne mám urobené fotky tak ti pripájam do listu jednu, aby si mal zo mňa radosť. Hlavne nezabudni napísať mojej mame. Mám taký blbý pocit, že ona z tej fotky radosť mať nebude.Keby som nebol lenivý tak už dávno mám rozfičanú webovú stránku. To ti teda bude vec. Klikneš a tam všeličo. Nepýtaj sa čo presne. Veci robim za pochodu. Určite ti tam dám do zásoby kopec básničiek, aby si mal z čoho čerpať. Vyrobím z teba riadného iqváča. A okrem toho dnešné baby fakt nie sú sprosté, už skončili tie časy, ked si mohol donekonečna otáčať jednu báseň so stopercentnou úspešnosťou. Dám ti tam aj pár piesní. Spievaš síce mizerne ale aspoň texty sa naučíš, to svoje mrmlanie nazveš rapovaním a budeš frajer. Až teraz budeš Casanova. V máji by to už mohlo fungovať. Máj lásky čas. Cítiš to Milan? Ale riť paľovu cítiš. Ešte mi to chvíľu potrvá kým z teba vykrešem romantika aspoň takého ako som ja. Ale aj tak mám z teba radosť.A kedy ma prídeš pozrieť do mojej rodnej dedinky? Vieš ako tam je teraz super? Žaby robia po večeroch koncerty, bociany nadržane klepkajú no a chlapi v krčme statočne bojujú s alkoholom. To si ani nevieš predstaviť ten zápal s akým sa každodenne vrhajú do boja. Starí to už chápu dávno no a čo je potešiteľné tí mladí to pochopili konečne tiež, že zmyslom života na dedine je likvidácia celosvetových zásob chlastu. To je ich údel, tak načo meniť zabehaný rytmus života. Sú predsa plní síl, elánu, zdravia. Šport, knihy, muzika...to je len pre slečinky a buzerantov nie pre tvrdých chlapov. Dejiny raz na nich budú hrdé a viem si na krčme predstaviť aj nápis: „Tu v tejto krčme pôsobil a do posledných síl proti borovičke a pivu bojoval sám veľký Jimmi. Nezľakol sa ani prázdnej peňaženky a s hrdým hlasom si dokázal vypýtať pár korún na „poldeco“. Na tieto schody ranený padal, na tejto terase neraz preležal celú noc a v polohe unaveného ostreľovača strážil pokojný spánok nás ostatných. Česť jeho pamiatke.“ Milan, dojdi, bude fajn. Uvidíš, čo si nevidel, začuješ, čo si nepočul. Všetko nepochopiteľné sa ti budem snažiť vysvetliť. Sestru si pozdravil? Určite nie. Si ma naštval. Neviem čo okolo toho toľko špekuluješ. Akoby si si ma bál alebo čo. Milan, ty mi neveríš? Veď z nej nerob hlúpu hus, nechaj ju slobodne sa rozhodovať, váž si jej názor, daj jej šancu zodpovedne sa postaviť zoči voči životu. Skoro som zabudol. Keď stretneš niekoho z tých ľudí, čo mi do odkazov píšu tie pekné veci tak ich pozdrav. Sám na to nemám čas, tak apoň občas takto cez teba s nimi chcem udržať aký taký kontakt. Sú medzi nimi aj narkomani závislí na mojich článkoch (a ja im tak rád prúdim do žíl) ale sú tam aj takí, čo by mi najradšej rozbili hubu. Pozdrav ich všetkých. Tým prvým pridaj aj jedno pekné slovo a tým druhým vynadaj. Ale strááášne škaredo. Tak, ako to ja neviem. A keby ťa chceli zbiť rýchlo utekaj lebo ja ti určite pomôcť neprídem. Naposledy som sa bil na základke a aj to som sa do toho nevedel vložiť naplno lebo som sa bál, že od chlapčaťa Lakatošovie nachytám vši. A ešte k tomu aj slintal a mne sa sliny hnusia.Milan, teraz pozorne počúvaj. Keby si sa náhodou dostal k sólovému cédéčku speváčky z kapely Moloko daj vedieť. Jedným napálením snáď hudbu nezabijeme. Hlavne nie tú dobrú. Tak zháňaj Milan. Nerob mi hanbu, nech nepočujem na teba žiadne sťažnosti. Veď vieš akí sú ľudia....hneď ma začnú ohovárať s kým sa to kamarátim. Občas napíš. Čaf, maj sa...A pozdrav sestru. Nezabudni.
