Myslím si, že jeden z dôvodov pre neveriacich na odmietavý postoj voči Desatoru (a vôbec všetkým božím veciam) je strach zo straty slobody a straty pozemských dobier, ktorých by sa museli vzdať, ak by sa dali na cestu, ktorú im ukazuje kresťanstvo. Život v Pravde, na ktorý nás pozýva Ježiš však ukazuje pravý opak – len takto môžeme žiť plnšie a plnohodnotnejšie.
Generácii “birmovancov” sú mnohokrát viera a Boh podávané ako zbierka otázok a odpovedí, ktoré treba vedieť. Ale Boh sa nedá vtesnať do „zbierky príkladov“ - Boh pozýva žiť hlboké vzťahy nielen s ním, ale aj s ľudmi. A toto by mohlo byť tejto „skupine“ veľmi blízke. Nik opravdivejšie a čestnejšie nenabáda na vzťahy a priateľstvá ako Ježiš Kristus. Ak si ako protiklad zoberiem filmy, rôzne tlačené médiá, rozhlas, niektoré internetové stránky, … často nám hovoria polopravdy, zavádzajú, hovoria lichotivé slová, v mene slobody šliapu aj po tých najvyšších hodnotách, nemajú úctu k žene, nemajú úctu k životu, nemajú úctu k starším, … a to len preto, aby získali popularitu, peniaze, moc, …
Boh robí niečo úplne odlišné. Nehovorí nám vždy to, čo chceme počuť, neklame nás aby nás získal klamstvom. Kladie na nás neľahké požiadavky, vyžaduje si výlučnosť, záväzok, chce nás celých, … je skrátka náročný, ale … pravdivý a pevný - nemenný. Ak sa držíme jeho odporúčaní (asi príjemnejšie znejúce slovo ako „prikázanie“), tak nás čaká odmena. Odmena – až v nebi ? To tiež. Ale Boh v Biblii hovorí o odmene už tu na zemi, ale aj o treste, ak jeho odporúčania neplníme.
Ak sa nad Desatorom úprimne zamyslíme, tak by sme mali uznať, že je to naozaj skvelý plán pre šťastný a pokojný život už tu na zemi – Boh pomáha človeku usporiadať si hodnoty, aby sa mu dobre vodilo. Myslím si, že nielen mladí ľudia, ktorí hľadajú seba a svoje miesto v spoločnosti potrebujú pevný bod, od ktorého sa môžu odraziť na svojej ceste k poznaniu sveta.
Ak sa niektorým „skúseným“ kresťanom zdá, že Dekalóg je už „nezáživná“ téma, tak hlbšie štúdium a duchovné príhovory rôznych „vychytených“ kazateľov by nás snáď mohli príjemne prekvapiť a posunúť zas o čosi „ďalej“ v duchovnom živote. Aj keď to možno znie ako klišé, ale väčšina našich pádov a problémov v našich životoch súvisí s nedodržiavaním božích odporúčaní.
Chudoba, hlad, nenávisť, rozvody, neúcta k starším, potraty, eutanázie,...sú výsledky nedodržiavania božích odporúčaní.
Prvé z nich znie:
“Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.”
Keby Boh neexistoval, bolo by všetko dovolené. (Dostojevskij). Toto prvé „prikázanie“ udáva hodnotu a podstatu všetkým ostatným prikázaniam. Usporadúva hodnoty. Ak sa budeme pevne držat tohto príkazu – odporúčania, tak zvyšné budú pre nás samozrejmosťou. Pre neveriacich je toto prikázanie ťažko „priechodné“ keďže existenciu Boha sa boja pripustiť. Tí prístupnejší vedia uznať aspoň zvyšok dekalógu ako súbor morálnych pravidiel.
Pre veriacich je však požiadavka Boha na jeho výlučné postavenie zdanlivo jednoduchá. Niekedy veriaci budia dojem, akoby sa ich to ani netýkalo – však my v Boha veríme, my sa modlíme, do kostola chodíme, aj sväté prijímanie prijímame, … toto prikázanie máme „zvládnuté už dávno, ideme ďalej“.
Je tomu naozaj tak ? Je to také jednoduché a samozrejmé ? Nemáme už čo vylepšovať na našom vzťahu voči Bohu ?
Na tieto, možno provokačné, otázky nám pomôže nájsť odpovede zámerne už uvedené dlhšie znenie Prvého božieho prikázania.
Neurobíš si modlu …
Pri čítaní Biblie môžeme nadobudnúť nesprávny dojem, že časy modlárstva sú už dávno za nami. To, ale nie je pravda. Modlárstvo v rôznych podobách existuje aj dnes, a to najmä v rafinovaných podobách.
V mnohých odborných článkoch sa môžeme dočítať o deštruktívnom pôsobení roznych siekt a kultov. Toto je však často ľahšie pozorovateľná oblasť opustenia prvého prikázania, aj keď v mnohých prípadoch sú začiatky veľmi nevinné a obeťami týchto siekt a kultov sú neraz aj veriaci kresťania alebo ich deti.
Nie sú to však iba kulty sekty, ktoré si vyžadujú osobné členstvo a účasť. Modlárstva sa dopúšťame aj tým, ak veríme všelijakým amuletom, talizmanom, horoskopom, kameňom, minerálom, rituálom...
Zdá sa Vám to za vlasy pritiahnuté ?
Je zarážajúce, že ľudia, ktorí sú v iných oblastiach veľmi kritickí a triezvo uvažujúci, bez problémov zájdu k veštici, nosia na krku zavesné znamenie zverokruhu, na kočíku majú priviazanú červenú mašľu, veria všeliakým nezmyslom a pohanským rituálom.
Časť zo spomínaných vecí je totálnym nezmyslom a niektoré fungujú.
Medzi úplné nezmysly by som zaradil znamenia zverokruhu. Ak niekto verí, že jeho život je ovplyvňovaný resp. “ovládaný” polohou hviezd (v skutočnosti ich svetla, lebo hviezdy majú úplne inú polohu), tak to má v živote dosť ťažké aj ako neveriaci... Prečo to spomínam ? Sám som dostal k birmovke ako dar zlatý prívesok s vyobrazením môjho “znamenia zverokruhu” - áno k birmovke – dobre čítate. Veriacemu kresťanovi nemôže visieť na retiazke krížik aj znamenie – nemôže slúžiť dvom pánom. Buď máme od Boha slobodu alebo je náš život závislý od nejakých svetielok na oblohe.
Podobnou iracionalitou je spájanie mien osôb s ich vlastnosťami.
Veriť tomu, že klopkaním na drevo “nezahovorím niečo” je tiež istou formou modlárstva – indiáni takto totiž vyháňali zo stromu (z dreva) zlého ducha – tomu dnes snáď nikto neverí.
Veriť tomu, že nejaký kameň má špeciálne účinky, ak ho budem nosiť, tak to patrí skôr do rozprávok – sme však svedkami toho, že kupujúcimi sú nielen neveriaci ...
A čomu veria rodičia ratolesti, ktorú vezú z kostola v kočíku s okázalo uviazanou červenou (prečo nie napr. čiernou alebo zelenou) mašľou ?
To ich má akože ochrániť? Ako ? Čáry máry fuk ?
Dokonca už je v móde nosenie červenej nitky, resp. náramku ako talizmanu.
Prečo ? Pre istotu ? Viete, že toto nosenie má svoj pôvod v kabale? (ezoterickej odnože judaizmu)
Tak komu alebo čomu vlastne veríme ? Komu alebo čomu sa vlastne priamo alebo nepriamo klaniame ?
V predaji v rôznych obchodoch sú aj rôzne symboly pohanských bôžikov. Treba byť obozretní, aký symbol si dáme do svojho domova.
Potom sú tu ešte niektoré nekresťanské (rozumej pohanské) rituály, ktoré ku podivu, fungujú - napr. také kyvadielko alebo rituál s uhlíkmi. Sú to asi najpoužívanejšie praktiky pri urieknutí alebo skapaní z očí. Ak reálne niekto je pod vplyvom niečoho duchovného (bolo by to na samostatný článok), tak nemôže predsa pomocť magické kyvadielko. Ale, ak pomôže, tak na mieste je predsa otázka : “Prečo?” Ak je to vplyv Zlého ducha, keďže následky sú negatívne, tak si musíme prizvať na pomoc Ducha svätého a nie zlým zlé vyháňať.
Často si ani kresťania neuvedomujú s ako vážnymi a nebezpečnými vecami sa zahrávajú – otázkou je, dokedy to bude bez následkov, resp. či si tie následky vôbec všimnú.
V pohanských náboženstvách je mnoho praktík, ktoré naozaj fungujú a nemajú z vedeckého pohľadu žiadne logické vysvetlenie – pre kresťana je to vždy výzva k tomu, aby bol bdelý a nedal sa zlákať vidinou rýchleho úspechu.
Jednou z takýchto lákavých oblastí je aj alternatívna medicína, rôzni pochybní “ľudoví” liečitelia a samozvaní proroci. Vždy sa ich treba pýtať akou mocou liečia – obrázky Panny Márie a svätých ešte neznamenajú, že majú tento dar uzdravovania od Boha.
Po Sviatku všetkých svätých sa na nás z médií vyrútia zas o čosi agresívnejšie a prefíkanejšie reklamy na blížiace sa Vianoce. Ako to súvisí s našou témou ? Jednoducho. Miroslav Žbirka o tom už spieva niekoľko desaťročí:
„Obchodný dom to je vlastne novodobý chrám
V ňom tovaru sa klaniame a ten sa klania nám
Obchodný dom to je vlastne našich túžob zrkadlo
Načo nám to všetko treba, minule ma napadlo...“
Áno, častokrát aj veriaci podliehajú zbošťovaniu materiálnych dobier, často na úkor dobier duchovných. Takže zdravý odstup od vecí je tiež výzvou z Desatora, čo sa však „obchodníkom“ asi nebude veľmi páčiť. Táto oblasť je však stále akosi dosť viditeľná, aj keď nie vždy a nie každému.
Pri rôznych prípadoch nesprávnej úcty k niečomu je jedno spoločné. Diabol je perfektný klamár. Vie veľmi dobre napodobňovať kde čo. Je ochotný aj akože uzdraviť niekoho, len aby ho získal na svoju stranu. Je na nás, do akej miery budeme obozretní a vyzbrojení božou ochranou.
Najúčinnejšia obrana voči Zlému je stav posväcujúcej milosti, modlitba a pokora.
Prajem Vám aj sebe trpezlivosť a radosť z očisťovania sa od nánosov zlozvykov a povrchnosti, ktoré sa možno zdajú banálne, ale časom možu prerásť do nebezpečných rozmerov.
Nech je pre nás Desatoro nielen výzvou na čistý a mravný život, ale najmä prostriedkom ako žiť svoj život dôstojnešie, plnohodnotnejšie – tak ako to od nás chce samotný Boh. Život podľa tohto nesmrteľného Dekalógu je na úžitok nielen nám, ale zabezpečuje pokojné spolunažívanie celému nášmu okoliu.
