Neznesiteľná úzkosť bytia

Viem príliš dobre, čo je fyzická bolesť. Ale Ty bolíš viac. Paralyzuješ moje telo, ale nie moje srdce a hlavu. Myslenie a cítenie vtedy bolí najviac. Môcť tak pri Tebe nemyslieť, necítiť, lenže to mi nedovolíš. Nedovolíš mi spať, oddýchnuť si. Nedovolíš mi robiť nič, čo som robila kedysi s láskou ani z povinnosti.Niekto Ťa tu nazval darom. Niekto len prechodnou záležitosťou závislou od ročného obdobia, ktorá prejde len tak sama od seba...NIE ! Neprejde. Ja už viem, že sama Ťa nezvládnem. Že potrebujem pomoc. Našťastie viem, kde, u koho a v čom ju hľadať. Lekár duše, lieky ,rodina, blízki, priatelia a JA. Napokon vždy odídeš, odoženiem Ťa a Ty sa zas stratíš. A svoj život prevezmem do svojich rúk zas ja a slnko bude opäť svietiť aj pre mňa. Viem aj to, že sa zas vrátiš. Patríme k sebe aj keď ma desíš.JA a TY. Ja a moja úzkosť – DEPRESIA.Ale ja Ťa zas zvládnem. Ja prežijem. I Will Survive...