Klauniáda

A hrám. Vymýšľam si scenáre, vždy nové party. Hlavne byť niekým iným. Ožívam v tých pár chvíľach keď hrám toto bizarné divadlo. Je jedno či hrám práve drzú, arogantnú, či naivnú trubku, pannu či štetku. Keď obecenstvo píska, kričí, bučí, dokonca občas niekto aj tlieska, vtedy sa usmievam. Vtedy vás vidím, vtedy spoznávam. Občas v tom obecenstve niekto pochopí a hrá so mnou. Oni vedia, poznajú tú hru. Hrám pre nich ako o dušu. Neskúšajú mi tú masku strhnúť. Nechcú vidieť, čo je pod ňou. Smejú sa s mojou maskou a tak to má byť.Nie každé predstavenie sa vydarí. Najhoršie dopadnú tie, v ktorých zabudnem na svoju masku. Ale raz...aj moja bude Carnegie a potom im ukážem svoje pravé Ja.Ak mi ovšem náhodou dovtedy niekto nepripomenie: Miláčku, vždyť ty žádné vlastní Já nemáš.Vaša Woman on The Moon.